Zrazu som cítil, že to bol impulz, ktorý nám chýbal, hovorí o zlomovom bode jesene tréner FC Košice Jozef Vukušič

Po skončení jesennej časti nemôže chýbať rozsiahly rozhovor s trénerom FC Košice Jozefom Vukušičom. Ako vníma posledný polrok, samotný proces vývoja tímu a klubu či ktorý zápas považuje za najviac vydarený?

Pán tréner, máme za sebou jesennú časť ligy, ktorú tvorilo 17 kôl. Ako by ste ju na začiatok zhodnotili?

„Myslím si, že to bola náročná prvá polovica sezóny z rôznych pohľadov. Celý klub je v procese, sme na jeho začiatku. Za prvý polrok sa udialo veľa pozitívnych vecí. Tak, ako klub urobil progres v tom, že sa sťahuje na nový štadión, že je blízko začiatok výstavby akadémie, rovnako aj A-mužstvo prešlo svojím procesom. Nedá sa to však príliš objektívne hodnotiť. Nemohli sme odohrať zápasy doma tak, ako sme chceli. Mali sme nový tím, ktorý začal fungovať poriadne až v júli. Práve preto to bol zložitý polrok, s nie takými dobrými výsledkami. Hneď na začiatku sme hrali s favoritmi, tam to nebolo ideálne. Na druhej strane sa pozrime na to, ako sme z toho vyšli – na druhú polovicu jesene a na to, že mužstvo urobilo obrovský progres po každej stránke. Teraz to má svoju tvár. Možno môžeme povedať, že záver dobrý – všetko dobré. Pozitívne je, že sme v hre, môžeme sa dobre pripraviť na jar a rozdať si to o postup.“

Môže konečné presťahovanie sa na novú adresu ešte viac povzbudiť a zlepšiť celý proces?

„Jednoznačne. Tým, že sa Áčko presťahuje na nový štadión, že tam bude sídlo klubu, manažment, vedenie a mládež, to všetko dodá jednotu a tvár klubu a má to priamy dopad aj na prvé mužstvo. Samozrejme, infraštruktúra je dôležitá. Keď sa dostavia štadión a akadémia, tak sa Košice dostanú na úroveň mužstiev ako je Slovan, Dunajská Streda, Trnava, Žilina, Trenčín. Jednou z ambícií je postup do vyššej súťaže, ale pritom, ako to je celé nastavené, si osobne myslím, že je to len otázkou času.“

Vráťme sa k štartu ligy. Prvé tri kolá priniesli sedem bodov, vonku sme zdolali Slovan „U21“ aj Rohožník, doma remizovali s Humenným.

„Nedá sa na jednotlivé výsledky pozerať len cez výsledky a skóre. Na začiatku sme mali ľahších súperov. Z môjho trénerského pohľadu mužstvo ešte nebolo stabilizované. Do prípravy prišlo 10 nových hráčov, došlo k prestavbe kádra. V prvých zápasoch sme dosiahli výsledky, ale cítil som, že to ešte nebolo ono, čo sa ukázalo v ďalších stretnutiach. Mužstvo si týmto ale potrebuje prejsť.“

Nasledovali tri prehry proti ostatným ašpirantom na postup. Hra nebola zlá, veď proti Banskej Bystrici sme mohli pokojne vyhrávať 4:0 po dvadsiatich minútach.

„Spokojní nie sme s domácimi zápasmi. Bol tam aj psychologický moment a možno sklamanie u hráčov, pretože po dobrom štarte, tu bol zápas s Bystricou, kde sme dominovali, najmä v prvej časti zápasu. Mohli sme zápas rozhodnúť už na začiatku, ale Bystrica vyťažila z minima maximum a vyhrala, ukázalo sa to aj proti Podbrezovej. Nebol som však spokojný s výkonom mužstva v Skalici, nevyrovnali sme sa agresivite súpera. Pri ostatných dueloch som sa na to pozeral triezvo, keďže som vedel, že mužstvo je v procese, čo sa nakoniec ukázalo v ostatných zápasoch, keď tím hrá úplne inak.“

Môžeme povedať, že si to celé sadlo až po troch mesiacoch? Je to dlhá alebo krátka doba?

„Ono sa to vyvíjalo dosť rýchlo, niekedy si tento proces zoberie aj dva roky a my sme to stihli za pol roka. Nešlo tu však iba o hernú stránku veci, ale aj o ľudskú. V lete odišlo 14 hráčov, záver minulej sezóny sme využili na selekciu. Mali sme tu viacero legionárov, ktorí tu boli na skúške do leta, chceli sme posúdiť, či nám dokážu pomôcť aj v ďalšej sezóne. Ukázalo sa, že nie a preto celkovo 14 hráčov odišlo a 10 prišlo, čo si vyžiadalo svoju daň na začiatku sezóny. Som však rád, že hráči, ktorí prišli, tak všetci potvrdili kvalitu a prínos pre mužstvo. Aj štatistiky ukazujú, že naši hráči sú v top pozíciách na jednotlivých postoch. Z môjho trénerského pohľadu je pozitívne, že jednotliví hráči urobili progres – či už mladí, alebo starí, ale tiež aj celý tím. Máme svoju hernú tvár.“

Všetci hráči, ktorí prišli, sa okamžite zaradili medzi opory.

„Prišli legionári, hráči z ligy a tí majú svoju kvalitu. Mali sme tu domácich hráčov, ktorí sú tiež v pozícii lídrov. Všetko si vyžadovalo sociálny proces. Poviem to úprimne. Jedného dňa si chlapci urobili večierok, sadli si spolu a po ňom mi povedali, že to nemalo chybu. Zrazu som cítil, že to bol impulz, ktorý robí rozdiel a ktorý nám chýbal. Po hernej stránke som videl zlepšenie už predtým, ale chlapci si museli sadnúť aj ľudsky. Teraz fungujeme ako jedna výborná rodina a to bolo poznať aj na prejave. Máme fantastickú ofenzívu, bolo cítiť, že si hráči doprajú, niekedy až na úkor efektivity si prihrávali v situáciách, keď mohli dať gól. Marcus Mölvadgaard je typický príklad.“

Od októbra sme sedemkrát vyhrali. Čo tomu môžeme pripísať? Zlepšená forma, súhra mužstva, prakticky rovnaká jedenástka?

„Posledných deväť zápasov sme hrali naozaj dobre. Rátam k tomu aj Žilinu, kde sme síce prehrali, päť našich hráčov malo vírus, ktorý nás zastavil a domáci postavili dobré mužstvo, ale beriem aj to. Stále to však hodnotím triezvo a kladiem si otázku, či to bude stačiť na to, aby keď sme šli do Banskej Bystrice, Podbrezovej, Petržalky, či nám takýto výkon bude stačiť na víťazstvo. Nepodceňujem ani domáce zápasy. Som veľmi rád, že sme vyhrali vonku všetky východniarske derby. Všetci sa spoliehame na novú arénu, to je v poriadku a ja verím, že aj fanúšikovia pomôžu, ale bude to stále o tom, že musíme byť výkonnostne pripravení.“

Nájde sa konkrétny duel, v ktorom ste boli spokojný s výkonom tímu?

„Mali sme lepšie zápasy, mali sme horšie zápasy. Niekedy je ale umenie vyhrať duely, keď mužstvo nie je v ideálnej forme. Príklad je Dubnica či Púchov, spomínal som derby stretnutia. Často sa tam nehrá pekný futbal, čo sa nám podarilo v závere jesene v Humennom. Všetky zápasy, ktoré sme zvládli, si cením rovnako.“

Vo finále je po jeseni manko 8 bodov na dvojicu Podbrezová – Banská Bystrica. Čaká nás trinásť zápasov, z toho 10 doma, čo bude asi našou najväčšou výhodou – konečne pocit domáceho prostredia a snáď na domácom štadióne.

„Máme za sebou polovicu sezóny, kde sa mužstvo stabilizovalo, zohralo sa. Dáva nám to optimizmus. Máme to vo svojich rukách, pretože s týmito tímami ešte budeme hrať. Aj oni budú robiť maximum, aby sa im podaril postup, ale o tom to je. Z prvých šiestich tímov môže postúpiť hocikto. Ideme na jar podať čo najlepšie výsledky a uvidíme, čo z toho vznikne.“

José Cortés je najlepším jesenným strelcom, Erik Pačinda má 8 gólov, Marcus Molvadgaard 6, aspoň tri góly dali aj Guba, Václav či Gáll. Celkovo 39 strelených gólov na konte z nás robí najlepšie mužstvo súťaže v tejto štatistike.

„Či je to o ofenzíve, alebo o defenzíve, vždy je to o celom mužstve. Najviac na očiach sú hráči, ktorí dávajú góly, ale je to prínos celého mužstva. Postupne sme zapájali aj krajných obrancov do útočnej fázy, našli sme kombinačný spôsob hry, vytvárali sme sa veľa šancí a tým vynikli aj jednotlivci. Pre mňa je však stále dôležité mužstvo. Máme tam hráčov, ktorých nebolo tak vidieť a sú dôležití – či už na ihrisku, alebo mimo neho ako lídri. Typický príklad je Maťo Jakúbek. Je to v podstate stredový hráč, ale do našej hry sme potrebovali dať konštruktívnosť už od stopérov, kde sme ho postavili a už ho tam aj nechali. Obrana fungovala výborne a navyše získala na tom, že tam bol konštruktívny hráč. Hneď zozadu sme vedeli otvoriť hru a myslím si, že prechodovú fázu sme mali jednu z najlepších v lige, aj keď mám rešpekt pred ostatnými ako je Podbrezová, Banská Bystrica či Komárno.“

Vo výbornom svetle sa ukazujú vekom mladší hráči a futbalisti z Akadémie FC Košice ako Samuel Magda či Miroslav Sovič. Ako vnímate ich progres za posledné mesiace?

„Marcel Novák podával stabilné výkony. On bol mladý hráč, ktorý nastupoval pri podmienke do 21 rokov. Sama Gladiša zastavil dvakrát koronavírus a musím povedať, že ho to výrazne pribrzdilo, potenciál tam je veľký. Sebo Borok potrebuje ešte čas. Je to poctivý chlapec, chce na sebe pracovať, takže priestor dostane. Dávam priestor mladým hráčom, hoci tento polrok sme si povedali, že hráčov, ktorí môžu hrať za U19 necháme v mládeži, aby sa starší dorast stabilizoval v súťaži. Do tréningu sme zapájali chlapcov z „devätnástky“, ale do zápasov sme ich brať nechceli, pretože hrajú najvyššiu dorasteneckú súťaž a tam sme ako klub mali tiež svoje ciele. Ja si myslím, že to potrebuje čas.“

Koľko času môže trvať, aby sa hráči začali presadzovať v seniorskom tíme?

„Mládež je na začiatku procesu. Dostať hráča pomaly z II. dorasteneckej ligy do prvého mužstva, ktoré má ambíciu postúpiť do Fortuna ligy, je náročné. Navyše tu nemáme prepájaciu zložku, teda klasické „Béčko“, v ktorom by hráči potrebovali hrať na seniorskej úrovni. Pred niekoľkými rokmi hrali títo hráči II. najvyššiu ligu a potom sa dostávali do Áčka. To nám momentálne chýba a potrebuje to možno tri-štyri roky, kým sa títo chalani pravidelne dostanú do tímu. Je to pravidelný proces a aj túto zimnú prípravu zapojíme k nám piatich-šiestich dorastencov. Ja by som bol najradšej, keby u nás hralo osem Košičanov a možno traja super legionári ako svojho času Nemanja Matič. Chce to trochu čas, ale je to výborne nastavené.“

V pohári sme sa pomerne ľahko dostali do osemfinále. Akú úlohu hrá vo Vašich plánoch Slovnaft Cup?

„Minulú sezónu to bolo pekné. O Košiciach sa začalo hovoriť cez pohár, keď sme postupovali a vyradili tri ligové mužstvá. Zrazu ľudia na Slovensku zistili, že existujú Košice, v II. lige si nás dovtedy nik nevšímal. Máme široký káder, takže som rád, že si môžeme hráčov v pohári otestovať a prestriedať.“

Osemfinálový žreb nám priniesol Trnavu. Nielen pre Vás, ale aj pre ďalších našich hráčov to bude špecifický súper.

„V Trnave som pôsobil ako tréner, bol to môj druhý ligový angažmán. Roman Šimko (manažér FC Košice, pozn. red.) tam bol môj hráč, obaja sme na tohto súpera mysleli. V hlave som mal tip, že to môže byť tím, s ktorým mám vzťah z minulosti. Žrebovanie sme sledovali naživo a musím povedať, že je to dobrý žreb. Mám na mysli hlavne to, že sme mohli cestovať my a výrazne ďalej, možno hrať so súperom, ktorý nie je až taký atraktívny. Z pohľadu toho, že máme Trnavu a hráme doma, si želám, aby mohli prísť diváci. Trnava je momentálne jeden z najsilnejších súperov, ktorého sme mohli dostať. Môže to byť navyše jeden z prvých zápasov v novej aréne, o to viac sa tešíme.“

Čo na tím čaká koncom roka 2021 a na začiatku toho nového?

„Do konca tohto týždňa (piatok 10. decembra, pozn. redakcie) robíme rôzne testovania. Pokračujeme vo forme viac-menej regeneračného tréningu, okrem iného nás čaká aj basketbal v hale. Legionárov púšťame o týždeň skôr, nakoľko ich čakajú karantény pri príchode domov a potom aj pri návrate na Slovensko. Po piatku si mesiac oddýchneme, aby sme 10. januára boli oddýchnutí na začiatok prípravy.“

Viete prezradiť informácie o prípravných zápasoch?

„Začíname s Michalovcami, z Maďarska máme tímy ako Vasas či Kazinbarcika, z Fortuna ligy je tam Liptovský Mikuláš, s ktorým odohráme generálku na ligu. Dva zápasy by sme mali odohrať v aréne.

A čo čaká Vás po 10. decembri? Budete mať čas aj na vydýchnutie od futbalu?

„Či budem na lyžovačke, alebo niekde inde, futbal je stále v hre. Či je to cez telefón, alebo cez internet, futbal beriem ako môj oddych.“