Žlto-modrý virtuóz
V práci aj mimo nej ho živia ruky. Konkrétne prsty. Kým v FC Košice sa venuje masírovaniu futbalistov, vo voľnom čase hrá špičkovo na klavíri. Ak si však myslíte, že vyštudoval zdravotnícky alebo hudobný smer, mýlite sa. Maturitný diplom získal na elektrotechnickej priemyslovke. Dárius Kolodzej je členom realizačného tímu FC Košice a súčasne elitným klaviristom v jednom z najprominentnejších hotelov na Slovensku.
Paradoxné je, že sám si nevie vysvetliť, prečo odmalička inklinoval k hudbe. V rodine nemá nikoho, kto by mal výraznejšie muzikálne nadanie. „Keď som mal dva či tri roky, tak pri počúvaní rádia som si dokázal zapamätať melódiu a hneď ju aj zahrať. Rodičia hneď zbystrili pozornosť a prihlásili ma pomerne skoro do umeleckej školy. Hoci ma hranie na hudobné nástroje veľmi bavilo, bol som rebel a túžil som si viac hrať podľa seba, než predpísaných nôt. Ako 15-ročný som sa rozhodol odísť, ale na hudbu som nezanevrel. Dnes viem, že som v škole dostal dobré základy a naučil som sa hrať nielen na klavíri, ale aj na harmonike a sčasti aj na base,“ vysvetlil svoje hudobné základy 32-ročný Kežmarčan, ktorý pochádza z neďalekej podtatranskej obce Žakovce.
Aj Dárius to skúšal s futbalom, v klube FK Vysoké Tatry to dotiahol do tretej ligy. Práve tam ho trénoval nebohý Ladislav Lipnický, ktorý mu oznámil kľúčovú vetu v jeho futbalovej kariére: „vieš čo? Skús to radšej s hudbou. Tam budeš vyhrávať každý večer.“ A bolo rozhodnuté. Dárius už vtedy mal urobený masérsky kurz, a tak spojil príjemné s užitočným. „Od sedemnástich rokov som hrával na klavíri v tatranských hoteloch, ale ťahalo ma to aj k futbalu. Nastúpil som teda ako masér v FK Poprad a potom som sa presunul do Podbrezovej, kde som, mimochodom, spolupracoval aj so súčasným trénerom FC Košice Romanom Skuhravým,“ prezradil Dárius Kolodzej.
Netají sa tým, že noty pri hraní na klavíri používa len, keď naozaj musí. Aj preto mu imponujú rómski muzikanti, ktorí hrajú takmer výlučne pocitovo. „V tomto smere som Cigán. Hrdo sa hlásim k tomu, že hrám ako oni. Počujem, cítim a idem na to. Samozrejme, sú ľahšie aj náročnejšie skladby. Trebárs legendárnu Bohemians Rhapsody nezahrám bez nôt, ale množstvo iných bez problémov naspamäť. Najradšej mám skladby práve od Queens či Beatles, ale najmä rôzne soundtracky, čiže filmovú hudbu,“ priblížil usmievavý Podtatranec, ktorého sme si aj vyskúšali. Hoci jeho repertoár dokáže súvisle vyplniť aj dva celovečerné programy, zahrať dokáže aj to, čo počuje prvýkrát. Keď sme mu z voleja spomenuli svetoznámu Ballade pour Adeline od francúzskeho skladateľa Paula de Sennevilleho, len sa pousmial, chvíľku si umelecky pohmkal a bez problémov zahral celú skladbu. Ešte väčšou výzvou bola klubová hymna FC Košice od Ondreja Kandráča. Položil prsty na klávesnicu a zakrátko vyčaroval tóny chytľavého refrénu. Úplne ako živý jukebox.
Súčasťou FC Košice je od minulého leta. Prioritou je preňho práca pre žlto-modrých. Hráva len vo voľnom čase. „Keďže program klubu poznám týždeň aj dva dopredu, podľa toho sa dokážem zariadiť a raz či dvakrát do týždňa smerujem do Tatier, kde večer zvyknem hrať zhruba tri hodiny. Bežne sa stáva, že po tom, čo odohráme zápas a ja si splním povinnosti, sadnem si do auta a mierim na Štrbské pleso. Je možné, že aj po prvom zápase odvety v Žiline budem ešte večer vyhrávať. Okrem toho sa snažím byť čo najviac aj so svojim synom Markom. Pokiaľ ide o náročnosť, musím povedať, že najdôležitejšou časťou môjho tela sú prsty. Nielenže nimi masírujem, ale súčasne aj hrám na klavíri. Priznám sa, že viac ich cítim trebárs po štvrtej či piatej masáži, ako po pár hodinách hrania. Tomu zodpovedá aj moja starostlivosť o horné končatiny. Bežne si dávam zábaly, alebo im doprajem zvýšený relax. Keď sa ma pýtajú, čo robievam radšej, neviem presne odpovedať. FC Košice je určite priorita, ale emócie z hudby i športu sú na podobnej úrovni. A to sa mi páči najviac,“ vysvetlil Daro to, čo ho na oboch odvetviach láka.
Jeho hudobné nadanie neuniklo ani hráčom FC Košice. Tí ho zatiaľ videli hrať na klavíri iba na videu, ale keď je na programe trebárs teambuilding, okamžite berie harmoniku a súka jeden hit za druhým. „Ak ide o zábavu či dobrú náladu na spoločných akciách, veľmi rád sa o ňu postarám. Pokiaľ ide o hráčov FC Košice, myslím si, že nik z kádra neovláda hru na hudobnom nástroji. Ale brankár Matúš Kira má výborný hudobný sluch a veľmi dobre spieva. To, že je zo Sniny, sa nezaprie. Chytľavé rusínske piesne v jeho podaní naozaj stoja za to,“ dodal Dárius Kolodzej.
FOTO: Tomáš CICOŇ
