Veľký koncoročný rozhovor s prezidentom klubu Dušanom Trnkom, prvá časť: Celý rok 2020 je špecifický

Na záver roka prinášame rozhovor s najpovolanejšou osobou v FC Košice - prezidentom klubu Dušanom Trnkom. V dvoch častiach rozhovoru si budete môcť prečítať o tom, ako koronakríza ovplyvnila dianie v prvom tíme, mládeži, financovaní klubu, ale i v infraštruktúre. 

Dnešná prvá časť je zameraná na posledných 12 mesiacov z pohľadu prvého mužstva FC Košice. Od zimnej prípravy na začiatku roka cez prerušenie súťaže, novú sezónu až po ukončenú jesennú časť a angažovanie nového športového riaditeľa. Viac už ponúknu najbližšie riadky.

Pán prezident, máme za sebou rok 2020. Na úvod by som Vás poprosil ho v niekoľkých vetách zhodnotiť z Vášho pohľadu.

„Celý rok 2020 je špecifický, pretože sme približne deväť mesiacov súťažne nehrali, iba sme trénovali. Na prelome rokov 2019/2020 bolo mužstvo doplnené o nových hráčov, ktorých sme nemohli odskúšať počas jarnej časti. Športový riaditeľ s trénerom urobili maximum pre to, aby sme ich preverili, ale tým, že sa vlastne nehralo, sme celý káder ponechali aj na začiatok sezóny 2020/2021. My sme vôbec nepredpokladali, že sa to môže aj druhýkrát celé prerušiť a už vôbec sme nepredpokladali, že by sa malo začať znovu hrať a teda tieto tri posledné kolá dohrávať. Z nášho pohľadu to bol náročný rok, až by som povedal, že šialený. Verím, že sa už nikdy nebude opakovať, teda aspoň nie v takomto smere. Čo sa týka mládeže, zasiahlo nás rozhodnutie o dorasteneckých súťažiach – bola to najväčšia nespravodlivosť v histórii Slovenského futbalového zväzu (SFZ). Napriek tomu, že sme boli prví, tak sme nepostúpili do prvej ligy. Za tým si stojím a povedal som to aj na konferencii SFZ. Myslím si, že oni dobre vedia, že to bolo proti tým chalanom nefér, lebo táto generácia je neopakovateľná a mnohí z nich už za dorast hrať nemôžu. Všetkým družstvám v každej lige sa ako-tak vyšlo v ústrety okrem týchto mládežníckych súťaží, čo je pre mňa nepochopiteľné.“

Pokračovať budeme prvým mužstvom. To sa v januári posilnilo, prišli doň Dávid Keresteš, Marcel Novák, Robinson Blandon a Sam Ford. Na súťažný duel však museli čakať až do augusta. Ako spätne vnímate prvé mesiace roka 2020?

„Výsledky aj tréningová morálka vyzerala veľmi dobre. Mali sme obrovské očakávania, pretože to do seba zapadalo. Očakávali sme, že ak sa začne hrať, tak že by sa ešte niečo mohlo podariť. Potom však prišlo k zastaveniu líg a futbal bol na poslednom mieste v spoločnosti. My sme sa museli zmobilizovať, aby sme udržali chod klubu – odskakovali nám sponzori, museli sme hľadať krízové riešenia na nejaké veci, štát nás vôbec nepodporil. Zo športovej stránky to vyzeralo naozaj dobre, len sa to nedalo pretaviť do reality. A čím dlhšie iba trénujete, tak tým je ťažšie udržať morálku mužstva. Len trénuješ a nevieš kedy budeš hrať, tak z môjho pohľadu ako prezidenta, to bolo frustrujúce obdobie. Rovnaké to bolo aj pre hráčov, aj pre realizačný tím, ale aj pre divákov, pretože aj tí len čakali a nevedeli sa dočkať.“

Naplno sa futbal znovu rozbehol až v júni, kde sme ešte bez väčších posíl začali prípravu. Dosahovali sme v nej výborné výkony a napríklad výkon tímu v generálke v Miškovci asi môžeme považovať za jeden najlepších počas leta/jesene.

 „Iné je hrať prípravné zápasy a iné ligové, čo sa potvrdilo aj v samotnej súťaži. Letnú prípravu hodnotím ako veľmi dobrú – vydarenú. Dôkazom toho bol aj zápas v Miškovci, kde sme boli rovnocenný partner pre špičkové prvoligové maďarské mužstvo. Znamená to, že naše družstvo ukázalo, že má na to, aby sa vedelo popasovať s najlepšími tímami. Čo ma mrzí, je to, že sa tento výkon počas súťažných zápasov nepodarilo zopakovať. Príčinu si realizačný tím niekoľkokrát rozoberal, no k zmene neprišlo.“

Mnoho fanúšikov prekvapil prestup Matúša Kiru do Košíc. Spolu s ním prišiel späť domov aj skúsenosťami z Fortuna ligy ovenčený Michal Jonec, hlásili sme návrat ďalšieho Košičana Ondreja Elexu a na ročné hosťovanie prišiel Patrik Košuda. Aj týmto dal klub najavo, že sa s ním musí počítať...

„Bola to fantastická práca Paľa Turczyka, športového riaditeľa a jedného zo spolumajiteľov, ktorý budoval tím a rokoval o týchto prestupoch. Nebolo vôbec jednoduché dostať do II. ligy tieto mená a myslím si, že všetci boli oporami tohto mužstva. Samozrejme, nikto sa nevyhne nejakým zaváhaniam, aj u nich to tak bolo, ale toto boli výrazné posily tímu, ktoré sa ukázali ako správna voľba. Týmto posilnením sme jasne deklarovali, že sa chceme pobiť o popredné priečky. Nešli sme s bubnom na zajace, že chceme ísť na postup. Po týchto posilách to bola z nášho pohľadu prirodzená motivácia, že by tí chlapci mali zabojovať o postup. Košice musia byť skôr či neskôr, v prvej lige.“

Poďme už k samotnému začiatku súťaže. Výhra na Liptove, doma s Púchovom, smolná remíza v Trebišove hneď z dvoch dôvodov, ale aj ďalšie triumfy nad Bardejovom, Šamorínom a Komárnom. Ak si jeseň rozdelíme na dve časti, tak sa nám v tej prvej darilo veľmi dobre.

„Musíme povedať, že sme mali dobré vyžrebovanie súťaže. My sme z tohto žrebu mali vyťažiť omnoho viac, ako sa nám podarilo. To je prvý moment. Druhý je ten, že zápas v Mikuláši bol naozaj vydarený štart a až dnes to vieme dostatočne oceniť, keď vidíme, kde sa Mikuláš v tabuľke nachádza po jeseni. Ako zlomový moment jesene vnímam zápas v Trebišove. Jednak tam prišlo k zraneniu Fera Vancáka, čo bola úplná katastrofa, ale predovšetkým nepremenená penalta, ktorá nás zatlačila dole. Chlapci chceli trochu pomôcť Olegovi Vysnevskyimu, aby sa chytil, aby ukázal trénerovi, že na to má. V konečnom dôsledku svojou ľahkovážnosťou podkopali svoju dohodu. Z nášho pohľadu to bola bezprecedentná záležitosť. Samozrejme penaltu môžete nepremeniť, pretože je to šport a stáva sa to, ale nemali by ste porušiť dohody a pravidlá, ktoré sa dohodnú pred zápasom. Toto sa tam ale stalo a potom sa to vlieklo možno aj v niektorých ďalších veciach. Myslím si, že to bol začiatok veľkého problému. Na začiatku bola tá séria výher slušná. Musíme si však povedať, že to boli tesné víťazstvá, väčšinou o jeden gól. Neboli to nejaké výkony, ktoré by nás upokojovali, že mužstvo je nad vodou. To bol problém a práve pre to došlo neskôr k tým veciam, ku ktorým prišlo.“

Ako ste už naznačili, zranenie kapitána Františka Vancáka ovplyvnilo mužstvo po všetkých stránkach. Proti Komárnu sa na konci víťaznej série zranil aj Dávid Keresteš, ďalší dôležitý hráč v strede poľa. Klub na to znovu zareagoval promptne a priniesol adekvátne náhrady-posily, keď do Košíc prišli Jozef-Šimon Turik a Matej Jakúbek.

„Stred poľa sme museli posilniť, pretože to boli kľúčoví hráči, ktorí vypadli. Išli sme na trh s tým, že chceme hneď hráčov, ktorí sú schopní podávať očakávané výkony a majú skúsenosti z prvej ligy. Nehovorím, že sa to nepodarilo, ale problém je v tom, že hráči potrebujú nejaký čas, kým zapadnú do tímu, to nie je vôbec jednoduché. To sa možno ukázalo prvé zápasy u Jozefa-Šimona Turika. Matej Jakúbek nastúpil od prvého zápasu excelentne a ukazuje, že je to veľmi dobrý futbalista. Myslím si, že s jeho výkonmi panuje všeobecná spokojnosť.“

Do prerušenia jesennej časti sme následne odohrali päť stretnutí, z toho sme vyhrali len jedno a raz sme remizovali. Po prehre 1:5 v Skalici vedenie odvolalo trénera Mareka Fabuľu. Čo najviac zavážilo pri jeho konci?

„Ťažko povedať, z môjho pohľadu to boli nezvládnuté zápasy. Petržalka bola z môjho pohľadu fatálna, dostali sme gól v poslednej minúte. Všetko to boli zápasy, ktoré svedčili o nekoncentrovanosti. Môžeme sa baviť aj o šťastí a smole, ale šport je taký. Góly padajú na začiatku zápasov, na ich konci a na to treba byť pripravení. S jedným gólom sa ťažko vyhrávajú zápasy, vždy sa môže spraviť chyba, môže sa udiať nejaké zakopnutie. My sme práve kritizovali to, že sme nehrali ofenzívnejšie, pretože mali sme na to hráčov a možnosti. Potom sa stáva presne to, že nepremeníš šancu na 2:0 a sám inkasuješ v poslednej minúte gól z penalty, ktorá je sporná. Toto sa ale jednoducho stáva, najmä keď Petržalka tlačila celý druhý polčas. Kto videl ten zápas, tak to vyrovnanie si zaslúžila, buďme objektívni, boli lepší ako my. Kebyže sme my boli lepší ako Petržalka a rozprávame sa tu o tom, že to bola otázka dvoch-troch tyčiek alebo niekoľkých šancí, tak v poriadku. Pýtam sa ale, koľkokrát sme vystrelili na bránu v druhom polčase? Možno ani raz. To isté sa týka duelu v Dubnici. Bol to možno jeden z najlepších výkonov v II. lige. Hrali sme slušne, bolo tam dobré rozostavenie. „Šuti“ (František Pavúk, pozn. redakcie) predtým doma premenil dve penalty proti Komárnu. V Dubnici sa ale stalo to, čo sa stane každému futbalistovi v živote – nepremeníš penaltu. Zrazu z toho bol blok, ktorý Dubnica využila. Tak ako minulý rok, keď sme im zastavili šnúru víťazstiev, tak teraz nám to vrátili. Ja som potom videl, že nálada vo vnútri kolektívu už nie je taká, aká by mala byť. Z môjho pohľadu lídri nesplnili úlohu, ktorú mali splniť. Tréner zápas nevie vyhrať, vyhrávajú ho hráči na ihrisku.“

Bol to teda taký mix z pohľadu výsledkov a predvádzanej hry, ktorý znamenal koniec jedného trénera v našom klube?

„Tlak bol obrovský zo strany akcionárov, zo strany fanúšikov. Videli sme atmosféru v kabíne a tá bola neúnosná. Toto bol impulz na to, aby sa odvolal tréner a paradoxne na to prišla znovu pauza. Preto je to všetko neštandardné, ťažšie sa to hodnotí.“

Nasledovala mesiac a pol dlhá pauza, aby sa na prelome novembra a decembra zase pokračovalo. Fantastický duel proti Podbrezovej, no potom prišli nečakané prehry v Žiline a Poprade...

„Ja stále cítim vnútornú frustráciu z toho, čo sa udialo v dohrávaných troch zápasoch. Po prvé – veľmi dobrý výkon proti Podbrezovej ma napĺňal presvedčením, že sa môžeme pobiť o postup. Potom ale dve prehry proti mládežníkom – či už žilinským, alebo záverečná hanba proti Popradu – mi povedali, že sú tu jednoducho hráči, ktorí nemajú morálno-vôľové vlastnosti na to, aby boli súčasťou víťazného kolektívu.

V októbri ste v relácii Penalta vraveli, že stále veríte v postup - hráči však musia vstúpiť prv do seba a až tak sa niečo môže podariť. Zmenilo sa niečo na Vašom vyjadrení?

„Zmenilo sa to. Najviac som čakal od Košičanov, ktorí sú roduverní, majú žlto-modré srdce, že do toho dajú všetko, ale najviac som sklamaný z ich prístupu. Tento pocit ešte pretrváva. Nech to neberú ako kritiku, nech to berú ako moje osobné vyznanie. Práve preto dôjde k radikálnej reforme A-tímu. Mnohým hráčom končia zmluvy, o každom jednom bude dlhá debata. Nechcel by som teraz dávať vyhlásenia, že to ešte nie je stratené. Samozrejme budeme robiť všetko pre to, aby sme posilnili káder. Máme polroka na to, aby sme vybudovali družstvo, ktoré postúpi do Fortuna ligy. Aj keď nepostúpi túto sezónu, tak aby od tej ďalšej hralo od začiatku na špici tabuľky. V týchto podmienkach, ktoré Košice vytvárajú aj s našimi maďarskými partnermi, tu iný cieľ, ako postup nemôžeme mať. To je neprijateľné. Kto takto nerozmýšľa, tak nemôže byť súčasťou tejto organizácie.“

Čo možno očakávať v zime z pohľadu posilnenia kádra? Bude najväčší prievan v ofenzíve, keď sme dali na jeseň v lige 20 gólov, pričom súperi pred nami ich dali oveľa viac?

„Samozrejme. Keď strelíme 20 gólov na jeseň, tak nás tlačí topánka v útoku. My ale potrebujeme prierezovite v kádri kvalitu. Potrebujeme útočníkov, kvalitných krídelníkov, potrebujeme krajných obrancov. Sú to pozície, ktoré majú dávať lopty do šestnástky a my sme tieto činnosti v zápasoch nevideli. Povedal by som, že okrem brankára, ktorý je naozaj špičkový a dovolím si tvrdiť, že patrí medzi najlepších brankárov aj v prvej lige, tak máme na každom poste čo zlepšovať.“

Svetlo sveta včera uzrela informácia, že novým športovým riaditeľom sa stáva Ján Kozák st. – to je obrovská správa nielen pre košický futbal.

„Sme veľmi šťastní, že Ján Kozák st. prijal ponuku stať sa športovým riaditeľom FC Košice. Sme si istí, že sila jeho osobnosti, skúsenosti a košický lokálpatriotizmus sú zárukou kvalitatívneho napredovania nášho klubu. Aj z reakcie verejnosti vidíme a vnímame, že to je najlepší krok, ktorí akcionári mohli urobiť. Čo sa týka nového trénera, tak tieto otázky sú v plnej kompetencii športového riaditeľa. Pán Kozák bude o nich v najbližšej dobe informovať. Týka sa to ako trénerov, tak aj realizačného tímu a hráčov.“

Druhá časť rozhovoru, ktorá pokrýva mládež, financovanie klubu i novinky ohľadom štadióna a akadémie vyjde zajtra (31. decembra).