V sobotu by rád videl mix výkonov zo Žiliny a s B. Bystricou

Tréner Roman Skuhravý miluje, keď sa o niečo hrá. Aj preto sa na zápas v Ružomberku veľmi teší. Hoci vlani na ihrisku Liptákov spečatil s Podbrezovou postup do hornej šestky, sentiment nemá v jeho pocitoch žiadne miesto.  

Po víťaznom zápase s Banskou Bystricou ste okrem iného spomenuli, že až do vylúčenia Šikulu v 28. minúte boli hostia lepším mužstvom. Čo podľa vás spôsobilo náš slabší štart do súboja s Duklou?

„Vysvetľujem si to ako dozvuk šiesteho týždňa od začiatku prípravy, v rámci ktorej sme pracovali v omnoho vyšších intenzitách ako dovtedy. Zvykne sa stať, že práve v tomto období nie je jednoduché mužstvo naladiť na ten inkriminovaný moment, ktorým je práve zápas. Keď som si však potom pozrel zápas na videu, tak musím povedať, že aj na začiatku sme hostí do ničoho podstatného nepustili. To, čo som si z toho zobral najviac, bol fakt, že sme dokázali preraziť hlboký obranný blok súpera a presadiť sa viackrát strelecky. Pocit zo zaslúženého víťazstva je oveľa silnejší ako z menej vydareného začiatku.“

Čo je zaujímavé, tak v prvom vzájomnom zápase na ihrisku Banskej Bystrice sme aj my v zhruba rovnakom čase dostali červenú kartu a stretnutie - aj bez vylúčeného Jakubka - sme dokázali vyhrať. Čo k tomu povedať?

„Ja sa, pochopiteľne, nehnevám, že sme vyhrali vtedy i teraz, ale chápem, kam mierite. Áno, je to vždy o tom, čo sa stane, keď sa po číselnej zmene na ihrisku zmení vlastne všetko. Je jasné, že jeden sa začne viac brániť a ten druhý útočiť. My sme sa s tým vtedy dokázali vysporiadať a Dukla teraz nie. Mňa napríklad fascinuje vedomé dohrávanie stredového alebo obranného bloku súpera. V tom prípade je tam oveľa menej priestoru, k čomu potrebujete mať zaužívané automatizmy a aj súhru či futbalovú kvalitu. A to je vec, na ktorej systematicky pracujeme od začiatku. A preto ten rozdiel. Ak ste pripravení dobre kondične, dokážete aj o jedného menej defenzívu zvládnuť a ešte byť aj vpredu nebezpeční. Pokiaľ vám však súper takmer vôbec nepožičia loptu, unavuje vás to fyzicky i psychicky. Mňa teší, že štatisticky platí, že ešte nikdy predtým nemali Košice toľko dotykov s loptou v šestnástke súpera či striel na bránu ako práve teraz. To, že hrali hostia o desiatich, ma v podstate nemusí zaujímať. Viac som sa staral o hru vlastného mužstva. A to, že sme to zvládli podľa mojich predstáv, bolo pre mňa veľmi pozitívne zistenie.“

Keď ste spomenuli vedomé činnosti v útočných akciách, je zaujímavé, že dva góly sme strelili tesne spoza pokutového územia, ale napríklad Čerepkai v oboch prípadoch skóroval zvnútra šestnástky po prienikových prihrávkach Faška. Aj tieto momenty boli odzrkadlením toho, na čom pracujete?

„Jednoznačne áno. Je to aj o hráčskej typológii, ktorú v kádri máme. Napríklad Roman Čerepkai nám do útoku priniesol chytrosť, vie si v správny čas odskočiť, urobiť priestor a vďaka dobrému dotyku s loptou dokáže aj efektívne zakončiť. Som rád, že sa to začína v našej hre objavovať, ale ešte nie sme na konci. Dokážeme oveľa viac, ak napríklad zlepšíme ten záver akcií. Ten posledný, ale rozhodne najdôležitejší moment v ofenzíve. Musíme byť ešte precíznejší, je to o detailoch, ktoré ešte nemáme dostatočne vycibrené. V tomto prípade platí, že buď máte extrémny talent, alebo to natrénujete.“

Pútavé je aj to, ako dokážu naskočiť do zápasu hráči z lavičky, či už ide o s veľkým prehľadom hrajúceho Jakúbeka, extrémne snaživého Kenzhebeka, spoľahlivého Fabiša či sympaticky sebavedomého Domika. Čo na to poviete?

„Mám z toho veľkú radosť. Zároveň si uvedomujem, že pre niektorých hráčov je to veľmi kruté. Trebárs Takáč a Bokros boli nominovaní na oba doterajšie zápasy a nedostali sa na ihrisko vôbec. Ja však vidím, ako výborne pracujú v tréningu, ale i mimo neho. Práve im som hneď po zápase v sobotu povedal, že to je profesionálny šport a že je na nich, ako to uchopia. Teší ma však, že všetci tí, ktorí dostali šancu, sa ju hneď snažili využiť, čo je znak zdravého mužstva.“

Teraz nás čaká v tabuľke posledný Ružomberok a proti mužstvám, ktoré sú v zápasoch proti nám na dvanástej priečke, sa nám v tejto sezóne nedarí. Platilo to o domácom súboji s Komárnom, ktorý sme prehrali, ale i odvete s KFC či domácom zápase proti Skalici, ktoré sme remizovali 1:1. Nemáte pocit, že súperi, ktorí sa ocitnú na chvoste klasifikácie, majú ešte väčšiu motiváciu sa odtiaľ čo najskôr dostať?

„Z jednej strany je to pochopiteľné, ale nemám pocit, že by nám to zväzovalo ruky. Ak mám hovoriť za seba, tak určite platí, že milujem o niečo hrať. Áno, aj v Ružomberku sa bude hrať z pohľadu domácich o odpútanie sa z posledného miesta tabuľky, a my zase bojujeme o hornú šestku. Existuje lepší motív na zaujímavý zápas? Pre mňa je to nadradený moment nad absolútne všetkým. Teraz prichádza tá fáza sezóny, kedy sa láme chlieb a kedy je to aj pre diváka veľmi zaujímavé. Keď to teraz z nášho pohľadu zvládneme, zvyšok sezóny budeme hrať proti elitným klubom. Ak nie, čakajú nás zápasy proti klubom, ktoré hrajú o záchranu. Až teraz sa ukáže, akí sme športovci. Sme pripravení na to, že Ružomberok je teraz zatlačený do kúta a bude sa extrémne snažiť odtiaľ čo najrýchlejšie dostať. Zároveň je to potvrdenie toho, že Niké liga je mimoriadne vyrovnaná.“

Do akej miery pracujete s faktom, že v kádri i vo vedení klubu máte viacero bývalých Ružomberčanov?

„Samozrejme, že to registrujem. Pre tých hráčov s minulosťou v klube nášho sobotňajšieho súpera to bude určite špecifické. V doterajšej kariére som zažil situácie, kedy to bolo pre hráča konštruktívne, ale aj nie, pretože to skrátka nezvládol. V tomto som teda opatrný. Rozhodne však budem tlačiť na to, aby v našej hre nechýbala disciplína a stopercentný prístup. Jedine s chladnou hlavou sa takéto zápasy dajú zvládnuť. Chceme byť úspešní, preto sa nemôžeme pozerať doľava ani doprava. Ideálne bude, ak dokážeme podať mix výkon zo Žiliny a s Banskou Bystricou.“

Vy osobne necítite déja vú z minulej sezóny, keď ste práve v Ružomberku aj napriek prehre spečatili s Podbrezovou postup do prvej šestky?

„Nemám žiadne špeciálne spomienky na to, to je už história a ja si na sentiment veľmi nepotrpím. Navyše teraz to ani nie je časovo možné, aby sme to prípadnou výhrou mohli už v sobotu definitívne spečatiť, keďže Michalovce hrajú až v nedeľu. Toto je skrátka iná situácia, ale zopakujem, že slovenská liga sa po každej stránke zlepšuje.“

Otázka na záver, sú vaši hráči v poriadku, alebo to nechcete špecifikovať?

„Aj kvôli zime, ktorá teraz vonku panuje, máme určité zdravotné problémy. Nemám problém o tom hovoriť verejne, ale viacero otázok je ešte otvorených, preto by to bolo predčasné. Ako stále vravím, určite nás bude jedenásť a hrať budú tí, ktorí budú pripravení najlepšie mentálne i fyzicky.“            

FOTO: Tomáš CICOŇ