V prospech FC Košice rozhodla výborná ponuka od seriózneho klubu

Marek Zsigmund nebanuje, že odchodom z Ružomberka prišiel o pohárovú Európu, lebo verí, že to isté sa mu môže podariť aj v košickom klube. Predpremiéru v žlto-modrom drese už absolvoval na ženskej hádzanej. Jeho prvý štart v našich farbách bude pre neho zároveň jubilejným stým.

Marek, prečo ste sa rozhodli spojiť svoju budúcnosť práve s FC Košice?

„V prvom rade rozhodol ich dlhodobý a seriózny záujem. Košickí funkcionári boli naozaj neoblomní, ale nielen to ma presvedčilo prestúpiť na východ. Sú tu skvelé podmienky, krásny štadión, sympatické ambície. Určite to vnímam ako posun v mojej kariére.“

Práve na košickom štadióne ste si však s Ružomberkom vybojovali prvenstvo v Slovnaft cupe, čo Liptákom zaručilo miestenku v pohárovej Európe. Odchodom do Košíc ste však o túto lákavú možnosť prišli...

„Určite je mi to aj ľúto, ale takto to vo futbale chodí. Navyše ja sa pozerám dopredu a možno sa nám takýto kúsok podarí aj v Košiciach. Na tomto štadióne som zažil môj zatiaľ najkrajší moment kariéry a verím, že si to ešte minimálne zopakujem.“

Sledovali ste v závere sezóny Košice pozornejšie, predsa len až do poslednej chvíle bojovali o záchranu?

„Ale áno, hoci v tom čase som ešte nebol o prestupe stopercentne rozhodnutý. Každá sezóna je iná, tá minulá bola pre FC Košice prvá v najvyššej súťaži a neraz zaplatili nováčikovskú daň. Pevne verím, že vytvoríme dobrú partiu a bude sa nám dariť viac. Za seba hovorím, že urobím všetko pre to. Viacerých budúcich spoluhráčov veľmi dobre poznám a viem, že dokážu oveľa viac.“

S mnohými hráčmi súčasného kádra žlto-modrých ste hrávali v Ružomberku, aj ste sa ich pýtali na košické prostredie?

„Áno, samozrejme. V kontakte som bol predovšetkým s Lukášom Fabišom, s ktorým sme boli počas spoločných ružomberských čias výborní kamaráti. Priznám sa, som za to rád, že tu nájdem zopár starých známych. Nie je to pre mňa jednoduché zmeniť prvýkrát v kariére dres. Ak nerátam hosťovanie v Liptovskom Hrádku, tak som v mojom materskom klube strávil takmer dvadsať rokov. Preto mi dobre padne, ak mi to kamaráti v začiatkoch uľahčia.“

Väčšinou sa hráči obzerajú po západnejších destináciách, vy ste sa vybrali opačným smerom. Čo za tým hľadať?

„Jedine výbornú ponuku od seriózneho klubu. Vo finále všetko rozhodlo pre Košice a som veľmi rád, že som tu.“

Pred týždňom v piatok sme vás však v žlto-modrom drese Iuventy zazreli ako fandíte domácim Michalovčankám v odvetnom finále hádzanárskeho Európskeho pohára proti španielskemu BM Atticgo Elche. To ste si na Zemplín prišli vyskúšať naše klubové farby?

„Ale nie, aj keď ten dres sa naozaj podobal na košický (smiech). Mal som voľno a prišiel som podporiť vzdialenú rodinnú známu v prestížnom zápase. Ten sa mi veľmi páčil, aj atmosféra. A na tú sa teším aj v Košiciach.“

Keďže ste defenzívnejšie zameraný, v uplynulej sezóne ste v produktivite nazbierali iba jednu gólovú asistenciu, a bolo to na presný zásah Samuela Lavrinčíka z 55. minúty zápasu práve v Košiciach. Pamätáte si na to?

„Jasné, že áno. Samovi som sklepol loptu a ten strelou do šibenice zvýšil na 2:0. Škoda vtedy pre nás, že už o osem minút bolo po dvoch góloch Medveda vyrovnané.“

Na druhej strane váš premiérový zápas v košickom drese bude pre vás jubilejným stým, keďže v Ružomberku ste ich nazbierali rovných 99...

„Áno, dúfam, že tu dostanem aj dres s číslom 100 (smiech). Ale vážne, je to zaujímavé, že to takto vyšlo. Na oficiality si nepotrpím, som radšej, keď za mňa hovoria výkony na ihrisku. Som hráč, ktorý sa snaží na ihrisku odovzdať vždy maximum. Verím, že postupnými krokmi sa vypracujeme v tabuľke vyššie a budeme tešiť košického diváka.“

FOTO: Tomáš CICOŇ