Tri operácie a žltačka ako nežiaduci bonus

Čochvíľa uplynie polrok od operácie kolena, ktorej sa stopér FC Košice Ján Krivák podrobil 5. septembra. Roztrhnutý predný skrížený väz ho však počas jesene riadne vytrápil. Absolvoval totiž ďalšie dve operácie. Momentálne už naplno rehabilituje, cvičí, no v tejto sezóne si už nezahrá. S 30-ročným rodákom z Vranova nad Topľou sme zmapovali pomerne hektické obdobie uplynulých mesiacov.

Aká je aktuálna situácia okolo vášho zranenia?

„Poslednú operáciu som podstúpil 5. decembra. Momentálne makám na sile a čoskoro by som mal vybehnúť i na ihrisko. Pochopiteľne, zatiaľ sám. Som rád za súčasný priebeh rehabilitácie, ktorá je na dobrej ceste, lebo zranenie bolo dosť komplikované.”

Trochu vás prerušíme. Vy ste absolvovali ešte jednu operáciu?

„Nie jednu, ešte dve.”

Dve? Takže spolu s tou septembrovou dokopy tri?! Dobre to chápeme?

„Áno, tri. Trochu nastali komplikácie. Dostal som zápal, takže po vyše dvoch týždňoch od operácie som išiel na prečistenie. Nezabralo to, tak som sa preliečoval antibiotikami.”

Prvú operáciu ste absolvovali v Šaci. Ďalšie dve?

„Druhú - vyčistenie zápalu - tiež v Šaci. Tú tretiu začiatkom decembra už v Poľsku.”

Prečo Poľsko? Ako ste vlastne nakontaktovali na operáciu u našich susedov?

„Odporučili mi to ešte predchádzajúci tréneri, ktorí boli pri našom mužstve, a mladý Ondro Duda, ktorý chodieva na túto kliniku. Veľmi ju chválil a vravel, že mi tam určite pomôžu. A mal pravdu. Je to klinika v meste Lodž. Odstránili mi zrasty, mám už plnú hybnosť kolena a cvičím. Koleno je ešte mierne opuchnuté, lebo mám veľmi veľkú záťaž, ale to je normálne. V podstate už idem podľa klasického scenára.”

Dochádzate ešte do Lodže?

„Nie. Skončil som tam pred tromi týždňami. Teraz som nastúpil k Romanovi Švantnerovi v Banskej Bystrici. Pracujem s fyzioterapeutmi na sile.”

Od prvej operácie uplynie pomaličky polrok. Predný skrížený väz drží?

„Áno. Chvalabohu drží, bol spravený výborne. Nemal som s ním žiadne komplikácie, replastiku či niečo podobné. Samozrejme, zápal a hlavne tie pomerne veľké zrasty mi nepomohli. Trochu mi oddialili návrat, ale stále je to lepšie, ako keby mala byť operácia väzu zle vykonaná. Posledné dve operácie už boli vykonané artroskopicky.”

Kedy ste začali s cvičením?

„Hneď po operácii. Do Poľska som prišiel okolo 20. novembra. Vycestoval som tam s tým, že pôjdem rozhýbať koleno, lebo som nemal plnú hybnosť. V Lodži mi však povedali, že musím absolvovať operačný zákrok, tak som ho 5. decembra absolvoval. Hneď na druhý deň som začal s rehabilitáciou. Ide o súkromnú kliniku, na ktorej je všetko spolu na jednom mieste. Takže po operácii som tam začal s rehabilitáciou. V Lodži som bol až do konca januára. Doma som bol akurát pár dní počas sviatkov.”

V Košiciach ste však dlho neohriali podľa toho, čo ste spomínali.

„Asi dva týždne. Chodil som na štadión, cvičil som s klubovými fyzioterapeutmi a s kondičným trénerom. Teraz som už v Banskej Bystrici. Ale už aj s rodinkou. Povedal som totiž, že sám už nikam nepôjdem. Od tohto pondelka je teda Banská Bystrica naším prechodným domovom.”

Tie dve operácie navyše však neboli jedinými komplikáciami, ktorými ste si prešli počas jesene…

„Veru nie. Ako keby toho nebolo málo, ešte som chytil žltačku. V čase, keď som sa preliečoval antibiotikami - niekedy v strede a ku koncu októbra - tak vtedy bola na východe Slovenska dosť rozšírená hepatitída typu A a niekde v nemocnici som sa ňou musel nakaziť. Dva týždne som teda bol v nemocnici a potom som išiel na reverz domov. Už som nemohol vydržať na infekčnom oddelení. Liečil som sa tak doma, deti i manželka boli zaočkované. Nik sa nenakazil. Chvalabohu som si to odniesol iba ja. Stále lepšie, ako keby sa so žltačkou mali trápiť deti.”

Choroba sa podpísala aj pod vašu postavu?

„Áno. A dosť výrazne. Schudol som desať kilogramov. Je to výsledok oslabenej pečene a následnej diéty. Odvtedy som už nabral päť kilogramov svalovej hmoty. Ešte by som však potreboval ďalších 4-5 kilogramov a hlavne zosilniť nohu. Musím si aj viac veriť. V niektorých situáciách som totiž stále dosť opatrný, čo sa týka nohy. Verím, že to príde časom. Už som behal vonku, bicyklujem, plávam. Predsa len už je to také pestrejšie.”

Váš spoluhráč z obrany Dominik Kružliak mal podobné zranenie pred piatimi rokmi a do zápasového kolotoča naskočil po 9 mesiacoch. Spomínal, že je dôležité byť v hlave mentálne pripravený na najbližšie mesiace a v prvom rade sa neopustiť. V prvých mesiacoch sú veľmi dôležité cvičenia. Už asi viete, čo mal na mysli.

„Úplne s ním súhlasím. Chvalabohu, Dominik mal priebeh zranenia bez komplikácií. Pevne dúfam, že aj ja som už z najhoršieho vonku. Už som na tom lepšie aj psychicky. Snažil som sa to síce zvládať aj v hlave, no stále: čo správa, to negatívna informácia. Všetko zlé sa na mňa lepilo.”

Ako keby sa to na vás nakopilo všetko naraz. Pred časom ste spomínali, že septembrová operácia bola vlastne vaša prvá hospitalizácia v živote.

„Presne tak. Dovtedy som nemal vážnejšie zranenie, nebol som na žiadnej operácii a ani som nič nemal zlomené. A teraz prišlo všetko naraz.”

Stihli ste nejaké aktivity počas operácií a cvičení?

„Áno, také samovzdelávanie by som povedal. Počas dvoch mesiacov v Poľsku i počas pobytu v nemocnici so žltačkou som začal veľmi veľa čítať. Bol som sám, takže som toho prečítal naozaj dosť. Teraz som už s rodinkou, tak už nie je toľko času, lebo sa venujem rodinným aktivitám a hlavne 5-ročnému Samkovi a dvojročnej Sárke.”

Po vašom nútenom striedaní v zápase 6. kola so Zlatými Moravcami (1:0), keď vás päť minút pred koncom vyniesli na nosidlách, nasledovala čierna séria pre FC Košice - desať prehier v rade. Uvedomovali ste si tento fakt?

„Samozrejme, mal som dosť svojich starostí, ale vnímal som taktiež výsledky mužstva. Ani neviem, čo mám na to povedať… Dosť, že som bol ja prekliaty, tak ešte aj mužstvo, čo sa týka výsledkov a výkonov. Mrzí ma, že situácia vyústila do toho, že budeme bojovať o záchranu, respektíve o vyhnutie sa baráži. Minulý rok sa začal nádherne, nasledoval vytúžený postup, všetko bolo super, no v jednom momente sa všetko zlomilo. Nastala úplne iná etapa v mojom živote.”

Po operácii na začiatku septembra sa špekulovalo, že po 8 mesiacoch by ste mohli byť fit, prípadne by ste ešte zasiahli do zápasov na konci sezóny. Vzhľadom na to, že nastali komplikácie, tak zrejme tieto úvahy sú už bezpredmetné a oveľa pravdepodobnejšie sa javí skutočnosť, že na jar sa už na ligových trávnikoch neobjavíte a sústredíte sa na to, aby ste boli perfektne pripravený na štart letnej prípravy?

„Presne tak. Také sú prognózy a všetko smeruje a nasvedčuje tomu, že od začiatku letnej prípravy už budem stopercentne trénovať s mužstvom. Rátam, že na novú sezónu by som mal byť úplne pripravený. Pevne verím, že všetku smolu som si už vyčerpal a do konca futbalovej kariéry sa mi už budú vyhýbať vážnejšie zranenia.”

Boli ste sa pozrieť na spoluhráčov v pohárovom stretnutí s Trnavou?

„Bol. Neviem, či je to smola alebo nešťastie sa nás stále drží, no znova sme prehrali tak, že… Bol som však rád, že som bol konečne na futbale.”

FOTO: Šimon PAVLIŠIN