Tréner Geri: O záchrane rozhodlo srdce a silná emócia
Hoci nie je žiadny zelenáč, bolo to predovšetkým o jeho odvahe, ale aj kvalite a skúsenostiach. Tréner Gergely Geri náročnú misiu splnil a zachránil pre FC Košice Niké ligu. Našiel spôsob, ako mužstvo nabudiť a vyhrať kľúčový zápas s Michalovcami. Žlto-modrých viedol v jedinom stretnutí, ale dosiahol s nimi najdôležitejšie víťazstvo.
Pán tréner, mužstvo ste prebrali v neľahkej situácii, no zato s jasnou úlohou - vyhrať nad Michalovcami a zachrániť sa. Čo podľa vás rozhodlo o tom, že sa to podarilo?
„O našej záchrane rozhodlo srdce a silná emócia! Plán pred zápasom bol jasný - chceli sme začať nátlakovo a agresívne. Skrátka sme chceli ísť od začiatku za víťazstvom, ktoré jediné nám mohlo potvrdiť definitívnu záchranu. Od začiatku som hráčov nabádal, aby hráčov súpera napádali vyššie a nedovolili im hrať. Síce nám to nie vždy vychádzalo, ale to podstatné vyšlo - dokázali sme sa ujať vedenia, a to bolo pre ďalší vývoj zápasu kľúčové. Škoda, že hneď po góle Galloviča sme nepridali Medvedom ďalší. Po prestávke nám postupne dochádzali sily, čo som sa snažil eliminovať striedaniami, ale aj druhý gól prišiel v správnom čase. V samom závere to už bolo opäť o emóciách a veľkej snahe. Chvalabohu, vyhrali sme a dokázali sme sa priamo zachrániť.“
Plán vám teda vyšiel do bodky, súhlasíte?
„Keď si vezmeme, že jedinou úlohou bolo vyhrať, tak áno. Ako som vravel, chceli sme dať prvý gól a urobiť z nevýhody výhodu. Čo si však cením, bola nesmierna emócia z každého jedného hráča na ihrisku i na lavičke. Toto bol základ - srdce a veľká túžba vyhrať! Striedať sme museli kvôli zraneniu či vyčerpanosti, nie preto, žeby niekto nemal správny prístup. Vôbec som sa nebál poslať na ihrisko kohokoľvek, všetci veľmi chceli. A to rozhodlo.“
Pri zložení zostavy, ktorú vám skomplikovalo nečakané zranenie Kružliaka tesne pred zápasom, ste sa evidentne spoliehali na to, aby každý z hráčov zvládol svoju časť - hoci aj na pár desiatok minút - stopercentne. Viacerým totiž postupne dochádzali sily, ale každý odmakal svoj úsek viac než nad sto percent...
„Presne tak. Vedel som, že niektorí hráči nezvládnu vo vysokom tempe celých 90 minút, ale cítil som, že za tých 50-60 minút odovzdajú maximum. Aj preto som pomerne skoro striedal, aj si vyčerpal všetky striedania. Áno, bol to risk, ale našťastie vyšiel. Počas celého týždňa som hráčom vštepoval, že základná jedenástka určite neodohrá kompletne celý zápas, preto sa musia chystať všetci. Potvrdilo sa, že dôležitý je každý člen kádra, ale aj to, že o výsledku často rozhoduje to, kto zápas na ihrisku dokončí a nie začne. Pochvalu si však zaslúžia jedni i druhí.“
Do základnej zostavy ste poslali rovnako ako súper piatich Slovákov, ale proti Michalovciam hrali výborne aj Davis či Gorosito, strelecky sa presadil aj Innocenti. Ten hráčsky mix sa vám z každého uhla podarilo namiešať ideálne. Čo vy na to?
„Tým, kto a odkiaľ je, som sa príliš nezaoberal. Podarilo sa mi však zapáliť všetkých pre jeden spoločný cieľ. Bez ohľadu na národnosť. Všetci majú predsa na sebe dres FC Košice a to zaväzuje. Naozaj si cením, že hráči išli až na kraj vyčerpania a nechali na ihrisku všetko.“
Vráťme sa na začiatok, keď ste v pondelok dostali ponuku prevziať A-mužstvo FC Košice. Ako ste to vnútorne prežívali?
„Tým, že som od minulého leta súčasťou klubu, prežíval som to ako všetci, ktorým na košickom futbale záleží. Určite som chcel pomôcť vybojovať záchranu. Okrem toho, mali sme tak málo času, že nebol žiadny priestor na nejaké špekulácie. Všetko bolo jasne dané - museli sme vyhrať, lebo do baráže nikto z nás už ísť nechcel.“
Zaujímavé však je, že vy ste presne pred rokom narazili v opačnom garde na rovnaký prípad. Ako asistent trénera Ivana Galáda ste v poslednom kole cestovali do Michaloviec, ktoré mali náskok dvoch bodov. Aj Zemplín vtedy jedno kolo pred koncom poslal preč trénera Norberta Hrnčára, ktorého na ten jeden zápas nahradil športový riaditeľ Vladimír Rusnák. Michalovce vtedy vyhrali 1:0 a vy ste putovali do baráže s Prešovom, ktorú ste zvládli. Nespomenuli ste si teraz na to?
„Ani veľmi nie. V prvom rade to však vtedy bola iná situácia v tom, že v Zlatých Moravciach som bol asistent, takže som to nemal v takej réžii ako teraz. Našťastie sa nám vtedy podarilo zachrániť, v odvete sme v pamätnom domácom stretnutí zdolali Prešov 3:0. Tiež tam boli vtedy silné emócie. Ale to aj dnes, mali sme za sebou fantastické publikum, rovnako za nami stál celý klub. Od každého jedného človeka, čo pracuje pre FC Košice, sme my v realizačnom tíme cítili obrovskú podporu a priazeň. Naozaj sme sa úplne všetci spojili pre jeden spoločný cieľ. Rád by som sa za to všetkým úprimne poďakoval. A takisto aj celému realizačnému tímu. Všetci vložili do prípravy i do samotného zápasu s Michalovcami maximum.“
Na tlačovej konferencii ste sa odmietli vyjadriť na tému vášho prípadného pokračovania na lavičke FC Košice. Prečo?
„Lebo v tej chvíli som sa o tom baviť nechcel. Dôležité bolo, že sa nám podarilo zachrániť, a to sme si chceli užiť najviac. Všetko ukáže čas.“
FOTO: Tomáš CICOŇ a Šimon PAVLIŠIN
