Szilárd Bokros ospravedlnenie akceptoval, na Volanakisa sa nehnevá
Maďarský univerzál má po východoslovenskom derby zlomený lakeť a na finálnu prognózu stále čaká. Po súboji s gréckym stopérom hneď vedel, že je to fraktúra. Spoluhráčom bude držať palce aj pred televíznou obrazovkou.
Ako ste videli moment z 13. minúty zápasu v Michalovciach? K zraneniu prišlo po súboji so stopérom Volanakisom, alebo po nešťastnom páde na trávnik?
„Stalo sa to po súboji o loptu. Videl som možnosť získať ju a išiel som do toho naplno. Protihráč bol o trošku rýchlejší a loptu zasiahol o čosi skôr, vďaka čomu ju zahral do autu. Potom do mňa narazil, ale myslím si, že to Volanakis nechcel takto spraviť a už vôbec nie ma zraniť. Je to obranca, zahral to z jeho pohľadu perfektne. Určite mu nič nevyčítam. Nebola to jeho chyba, ale moja. Bol to nešťastný pád, pri ktorom som sa zranil. Hneď po zápase mi Polydefkis písal a informoval sa, ako som na tom a aj sa mi ospravedlňoval. Zaželal mi skoré uzdravenie. Bolo cítiť, že mu je to veľmi ľúto. Akceptoval som to a potešila ma jeho reakcia. Bolo to od neho milé.“
Čo ste v prvej chvíli cítili?
„Hneď po páde som cítil, že je to zlomené. A bolo mi jasné, že som dohral. Hneď som spoluhráčom vravel, aby volali lekára, že musím odísť z ihriska. Pri schádzaní z plochy som sa cítil naozaj veľmi zle a spolu s lekárom sme najprv žiadali o nosidlá. Napokon som však dokázal prísť do šatne po vlastných.“
Okamžite ste odišli do nemocnice v Michalovciach, ako to tam prebiehalo? Nebol problém s komunikáciou?
„Ešte v šatni som cítil obrovskú bolesť, preto sme sa rozhodli ísť do nemocnice. Tam, našťastie, na urgente slúžil lekár, ktorý sa so mnou dohovoril po maďarsky, a tak sme spolu komunikovali, čo situáciu zľahčilo. Diagnostikovali mi tam zlomeninu a lakeť zafixovali do 90-stupňového uhla.“
Čo nasledovalo neskôr? Ďalšie vyšetrenia ste absolvovali v Maďarsku?
„Áno, bol som v kontakte so športovým riaditeľom, ktorý mi veľmi pomohol a ktorý komunikoval s mojim kmeňovým klubom DVTK Diósgyőr. Okamžite sa mi snažili zabezpečiť všetko potrebné na komplexné vyšetrenie, za čo som všetkým veľmi vďačný. V pondelok som v Maďarsku absolvoval ďalšie vyšetrenia, medzi inými aj CT-čkom. V utorok mi lekár z Miskolca, ktorý je považovaný za jedného z najlepších špecialistov na zranenia rúk v Európe, zavolal, že je to komplikovanejšie, než sa pôvodne zdalo. Na ďalší postup budem musieť čakať do stredy budúceho týždňa, ale viem, že som v tých najlepších rukách.“
Čo momentálne robíte a aká je prognóza liečby? Kedy by ste sa mohli vrátiť na trávnik?
„Aktuálne som v Maďarsku pri svojej rodine. Je to náročné, každé ráno mám veľké bolesti. Čas plynie veľmi pomaly, ale na druhej strane môžem byť pri svojich blízkych.“
Chcete poslať nejaký odkaz vašim spoluhráčom a trénerom?
„Boli veľmi milí po zápase, všetci sa o mňa zaujímali a pýtali sa ma na všetko možné. Veľmi si vážim ich záujem a som im veľmi vďačný. Človeku to v ťažkej chvíli dobre padne. Rád by som im poprial, aby pokračovali vo výkonoch a výsledkoch, aké sme dosiahli v ostatných týždňoch. Myslím si, že sme na dobrej ceste. Budem pred obrazovkou sledovať všetky zápasy a silno im držať palce. Ja budem robiť všetko preto, aby som sa čo najskôr vrátil a mohol opäť hrať s nimi futbal.“
FOTO: Tomáš CICOŇ
