Stredopoliar FC Košice Péter Varga dúfa, že už zahodili nosidlá

Lazaret v tíme Košíc nemá konca kraja, čo sa odzrkadľuje aj na výsledkoch mužstva. Jedným z tých hráčov, ktorí v tejto sezóne poriadne nezasiahli do zápasového diania, je aj Péter Varga, ktorý stihol naskočiť do dvoch stretnutí, v ktorých spolu odohral 112 minút a jeseň sa, žiaľ, preňho predčasne skončila. Pred čosi vyše týždňom sa v Bratislave podrobil operácii päty. Ešte pred ňou vyspovedal tohto 25-ročného rodáka z Horných Turoviec, ktorý začiatkom januára tohto roku prestúpil do Košíc z druholigového Komárna, redaktor Denníka Šport Tomáš Petro. Rozhovor pre spomínané periodikum preberáme v plnom znení.

Aký je váš súčasný zdravotný stav?

„Zlý. Naposledy som si zranil koleno a vo štvrtok (9.11.2023, pozn.) idem na operáciu s pätou.”

S pätou?

„Áno. Mal som s ňou problémy ešte v čase, keď sme postupovali z druhej ligy a vlečie sa to so mnou stále. Problémy sa začali už asi 3-4 kolá pred koncom minulej sezóny. V zápase s Púchovom mi stúpili na pätu a tam začali moje patálie. Ku koncu sezóny už boli problémy s pätou také vážne, že som si nemohol obuť kopačku a ani tenisku. Posledné zápasy ročníka som dohral iba so sebazaprením. Bojovali sme o postup, takže bolo potrebné sa nejako prekonať aj cez injekcie a lieky.”

Čo nasledovalo po sezóne?

„Išiel som hneď na operáciu. Lekári mi vyčistili zápal v achilovke. Bolo to fajn, no keďže v lete som ešte viac zaťažoval nohu v tréningovom procese, tak asi tam vznikol znova nejaký zápal.”

Kedy ste začali naplno trénovať?

„V auguste som sa pripojil k mužstvu tak, že som už mohol robiť všetky tréningové jednotky naplno. Na lavičku som si po prvý raz sadol v polovici septembra na zápase 7. kola v Ružomberku.”

Mali ste počas tréningov problémy s achilovkou a pätou?

„Pociťoval som mierne bolesti, ale tie som pripisoval tomu, že po operácii bolo postihnuté miesto ešte citlivé. Stav päty sa mi zhoršil a musím ísť na operáciu.”

Prečo?

„Mám na nej nejaké výrastky, ktoré mi tlačia na achilovku a tým pádom sa mi asi zapaľuje.”

Vráťme sa ešte do septembra. V Trnave ste 27. septembra v dohrávke 3. kola nastúpili v základe. Odohrali ste 61 minút. Potom ste nastúpili takmer o mesiac 21. októbra doma proti Banskej Bystrici. V 51. minúte sa pre vás zápas predčasne skončil. Išli ste do hlavičkového súboja a zrazu sme vás už iba videli bezmocne ležať na trávniku. Čo sa stalo?

„Vyskočil som do súboja a podo mnou bol asi Braňo Ľupták, ktorý má trošku postrčil, keď som odhlavičkoval loptu. Nešťastne ma vykrútilo vo vzduchu a dopadol som na prehnutú nohu, takže som si podvrtol koleno. Hneď som v ňom pocítil bolesť. Okamžite som vedel, že to bude zlé. Len som dúfal, že to nebude roztrhnutý krížny väz. Našťastie vyšetrenie magnetickou rezonanciou nič také nepotvrdilo a mám natrhnutý zadný skrížený väz.”

Čo to pre vás znamená? Aká dlho by ste mali pauzovať?

„S kolenom okolo 4-5 týždňov. Keďže počas tohto obdobia by som nemohol hrať, aj preto som sa rozhodol, že sa dám dokopy a pôjdem rovno aj na operáciu päty. K mužstvu sa teda pripojím až v januári.”

Ak si zoberieme prípravné obdobie i jesennú časť súťaže, tak prežívate mimoriadne smoliarske obdobie. Takú polovicu sezóny ste azda ani nezažili. Máme pravdu?

„Áno, je to tak. Také niečo som doteraz ešte nikdy nezažil. A nielen, čo sa týka zdravotných patálii, ale i výsledkov mužstva. Sériu ôsmich ligových prehier si naozaj v kariére nepamätám. Stále si však hovorím, že to mohlo byť aj horšie. Musím sa dopredu pozerať pozitívne. Mám za sebou nešťastné týždne a mesiace, ale pevne verím, že po Novom roku už znova budem zaberať v príprave plný elánu a odhodlania. A hlavne zdravý.”

Takže po Troch kráľoch už budete nedočkavý na začiatok zimnej prípravy?

„Pevne verím a dúfam, že na začiatku januára, prípadne maximálne v priebehu januára už budem stopercentne fit a konečne bez bolesti a bez liekov.”

Práve so zdravotnými problémami sa FC Košice borí celú jeseň. Prakticky každý druhý zápas sa niekto zraní, prípadne ho vynesú na nosidlách. V klube už nahlas hovoria o nenormálnej situácii. Čo vy na to?

„Hm-hm… Dúfam, že už zahodili tie nosidlá a už ich nenosia na zápas… Osobne si napamätám, aby som v kariére v niektorom mužstve zažil taký zoznam laborujúcich hráčov. Niekde taký nie je za celý ročník, čo sme my mali za pol sezónu. Navyše, ide o hráčov, ktorí tvoria kostru mužstva. Na to sa však nemôžeme vyhovárať. Zranenia a choroby sú súčasťou športu a vyskytujú sa aj v iných mužstvách. Každopádne také výpadky za polovicu sezóny by zatriasli aj s iným mužstvom, nielen s nami. Neostáva nám nič iné, len aby sme sa zomkli.”

V Ružomberku ste v polovici septembra po prvý raz zasadli na lavičku FC v tomto ročníku a práve vtedy mužstvo odštartovalo i sériu ligových prehier, ktorá trvá i po dvoch mesiacoch a zlomila väz trénerovi Šoltisovi.

„Nie je to vôbec príjemné, hoci som bol priamo v zápasovom dianí iba pri dvoch prehrách. V kabíne som s chlapcami prežíval každý jeden zápas. Padla na nás neskutočná deka. Je mi ľúto, že pre túto nepriaznivú šnúru musel skončiť pán tréner Šoltis. Odniesol si to on, ale pokojne sme si to mohli zlíznuť aj my. Veľké výpadky hráčov sú však objektívnou príčinou tejto momentálne neutešenej situácie.”

Čo budete robiť do januára? Čo by ste chceli stihnúť?

„Cha-cha. Ak to odľahčím, tak to isté, čo doteraz. Prakticky polroka cvičím, rehabilitujem, chodím na tréninģy. A hlavne budem pevne dúfať, že zranenia sa budú hojiť tak, ako sa majú a nenastanú žiadne zápaly a komplikácie. Nechcem už ísť pod nôž.”

Sledujete jedným okom aj váš predchádzajúci klub z Komárna?

„Určite. Videl som zatiaľ všetky zápasy Komárna. Treba priznať, že chlapci idú ako píla.”

Zostali ste možno aj trochu prekvapený, či zaskočený, že tak suverénne zatiaľ ovládajú jeseň napriek tomu, že pre rekonštrukciu štadióna prišli o výhodu domáceho prostredia a svoje zápasy hrajú v Šali?

„Čakal som, že Komárno bude vysoko, ale priznám sa, že som nečakal, že bude pomerne suverénne celkom na čele tabuľky. Postupom Košíc sa druhá liga o čosi oslabila, ale aj tak, to čo predvádza Komárno v tejto sezóne, to sa asi už nikdy nezopakuje v klubovej histórii. Spolu aj s pohárovými zápasmi neprehrali 16 zápasov v sérii, pričom 15-krát vyhrali? A to ani raz nehrali na svojom štadióne?! Toto bude len veľmi ťažké zopakovať. Jednoducho, mužstvu sa darí a ide ako dobre namazaný stroj.”

Zdroj: Tomáš PETRO / Denník Šport

FOTO: Šimon PAVLIŠIN