Som hrdý Košičan a tieto derby mám rád, hovorí pred Prešovom František Pavúk

František Pavúk sa vracia domov po polročnom hosťovaní vo fortunaligovom Liptovskom Mikuláši. So štvrtkovým narodeninovým oslávencom sme sa rozprávali o výzvach, obľúbenej pozícii, hrdosti byť Košičanom a o tom, čo preňho znamená hrať za rodné mesto.

Šuti, poďme niekoľko týždňov dozadu ešte na začiatok prípravy, keď si sa vrátil domov po polročnom hosťovaní v Liptovskom Mikuláši. Aké to boli pocity?

„Samozrejme, že som sa domov tešil. Ako som už veľakrát spomínal, Košice milujem, vychovali ma, stále im mám čo vracať. O to viac som sa tešil, že tu je nový štadión, na ktorom som ešte nehral. Prišiel nový vietor do šatne, noví tréneri, noví hráči. Tešil som sa na tieto výzvy, bola radosť sa vrátiť.“

V kariére si po prvý raz ochutnal možnosť hrať mimo rodných Košíc. Čo ti prvý polrok roku 2022 dal?

„Z futbalu som veľmi radosť nemal, v Košiciach som prestal hrávať a chcel som to zmeniť. Nakoniec sme sa s vedením, konkrétne s Palim Turczykom, ktorý mi s tým veľmi pomohol, dohodli, aby som polroka hral na Liptove. Prišla ponuka z Mikuláša, neváhal som. Zažil som veľmi peknú jar, pretože cieľ bol sa zachrániť - my sme boli zachránení už štyri kolá pred koncom. V poslednom barážovom zápase sme hrali o Európu. Ďakujem Mikulášu za možnosť, bol to pekný čas. Teraz som však späť a teším sa na výzvy v Košiciach."

Necnelo sa ti po domove?

„Stále som Košice sledoval, ale je to súčasť života a futbalu. Okolnosti boli také, že som musel odísť. Vedel som, že je to len na polroka, hlavu v smútku som z toho nemal. Vo futbale je to prirodzená vec. U mňa to síce prišlo po desiatich rokoch v seniorskom futbale, ale prišlo to. Zvládol som to a som späť.“

Presuňme sa k príprave pred novou sezónou. Mužstvo sa obmenilo, prišiel nový tréner. Ako si vnímal túto zmenu?

„Ubehlo to veľmi rýchlo. S novými trénermi som sa poznal, sme Košičania, hoci ani jeden z nich ma netrénoval. Vedeli sme o sebe. Prišlo s nimi oživenie v tréningovom procese aj v kabíne, myslím, že to je všetko pozitívne. Z pohľadu šatne to platí takisto, je tu veľa Slovákov, sadli sme si aj po ľudskej stránke.“

V príprave aj v úvodnom zápase si alternoval na poste stopéra a ľavého obrancu. Ak by sme túto otázku mali raz a navždy vyriešiť, kde sa ti hrá lepšie?

„Asi na stopérovi, ale je to zhruba v pomere 60:40, možno sa to približuje k fifty-fifty. Viem hrať tam aj tam, podľa potreby trénera a mužstva. So žiadnou pozíciou nemám problém, kde ma tréner postaví, tam to odohrám. Áno, z pozície stopéra to viem viac dirigovať, mám organizačné schopnosti, takže v tomto sa vyžívam. Keď som na ľavej strane, tak si to viem užiť smerom do útoku. Všetko má svoje za a proti.“

Spomenieme aj nevydarený štart do sezóny v Považskej Bystrici. Čo ste si s odstupom času povedali k úvodnému kolu?

„To, čo sme si povedali, by malo zostať v šatni a tam to aj zostane. Všetci vieme, že to nebolo dobré. Nerád sa vraciam k takýmto veciam, už ich nezmeníme, inak to nebude. Ukázali sme si chyby a musíme si najmä uvedomiť, že II. liga nie je iba o futbalovej kvalite, ale o nasadení, srdiečku. Súperi sa proti nám budú chcieť vyhecovať. My musíme mať navrch nielen po futbalovej stránke, ale musí tam byť aj bojovnosť a ďalšie veci.“

Tým, že si tu posledný polrok nehral, tak ťa čaká súťažná premiéra v Košickej futbalovej aréne.  Košičania dlho čakali na tento moment, ty si si pridal ešte „nadstavený čas“.

„Hneď prvý súťažný zápas je derby, čo viac si priať? Je to nádherné, ja som rád, že to takto vyšlo. Verím, že príde čo najviac ľudí a že si to spolu užijeme. Náboj derby tu nebol takmer sedem rokov. Myslím si, že ultras si pre nás pripraví výbornú atmosféru. Nezostáva nám nič iné, len sa na to tešiť a zodpovedne sa pripraviť, pretože fanúšikom máme čo vracať.“

Čo cítiš pri derby s Prešovom ako rodený Košičan?

„Som hrdý Košičan a tieto derby mám rád – nielen futbalové, ale akékoľvek. Rivalita medzi Košicami a Prešovom je veľká. Osobne to dávam pocítiť, keď tu niekto príde z Prešova – rád si ho podám. Vnímam to ako veľké derby aj z pohľadu fanúšikov. Bude to mať náboj a verím, že „koňarov“ porazíme.“

V žlto-modrom drese si bol v zostave pri zápasoch s Prešovom dvakrát. Ako si na nich pamätáš?

„Nemôžem povedať, že si to nepamätám, ale konkrétnu spomienku si nevybavím. Pamätám si zápas v sezóne 2013/2014, keď som bol iba na lavičke a remizovali sme v Prešove. Bolo tam veľa fanúšikov a extrémna atmosféra. Pamätám si ešte zápas s Prešovom, keď sa 1. FC zachránilo v najvyššej súťaži. Tieto derby mi utkveli v pamäti.“

Teraz k sobote. Čo od zápasu očakávaš?

„Ako v každom zápase - predovšetkým nasadenie, bojovnosť, to všetko musíme očakávať. Možno bude ešte tvrdší ako Považská, keďže to bude derby. Nič ľahké nás nečaká, ale to v II. lige celkovo nie. To si musíme povedať na rovinu. Každý vie behať a keď prídeme my, tak ešte o to viac. Nikto nám nič nedaruje zadarmo. Trénera Petruša poznám, poznám aj nejakých hráčov. Sám som zvedavý, čo si na nás pripravia.“

Do Košíc sa vracajú známe tváre ako Kamil Karaš či Dávid Keresteš, ktorí u nás pôsobili. Derby to bude vybičované naozaj po všetkých stránkach. Stihli ste si vymeniť prvé podpichovačky? (rozhovor bol nahrávaný v utorok, pozn. redakcie)

„Zatiaľ ešte k ničomu nedošlo, ale tento týždeň budem mať narodeniny, tak predpokladám, že mi Kamil zavolá, niečo budem očakávať. Nemyslím si však, že to z oboch strán bude niečo veľké. Len klasické predzápasové, každý sa bude sústrediť na seba, keďže za sebou máme víkendy, aké máme.“

Už si to naznačil - časovo to vychádza naozaj zaujímavo, pretože vo štvrtok osláviš 29. narodeniny. Výhra ako darček by potešila najviac?

„Áno. Veľmi, veľmi si želám, aby som tieto narodeniny mohol osláviť víťazstvom proti Prešovu. Ako sme sa už rozprávali, čaká má prvý zápas na štadióne. Všetko tomu nahráva a je len na nás, na exekútoroch na ihrisku, aby sme boli v sobotu úspešní.“

Sníval si ako malý chlapec, že sa staneš profesionálnym futbalistom? Čo by si odkázal svojim nasledovníkom?

„Stále mám pred očami zápas, ako sa 1. FC Košice zachránilo v lige. Bol som ako malý chalan na štadióne, kde bolo 10-tisíc ľudí. Je to obrovská motivácia hrať za samotné FC Košice. Je to klub, ktorý začína, má obrovský potenciál, stavia sa akadémia, dokončí sa štadión, je to druhé najväčšie mesto. Hrať za Košice je česť a je potrebné si to vážiť. Byť profesionálnym futbalistom tiež nie je jednoduché, ako si všetci myslia. Je tu veľa obety, ktorú futbalisti zo seba musia dať. Bez tvrdej roboty nepríde zaslúžené ovocie, dnes talent nestačí. Dnes je talent malé percento, zvyšok je tvrdá drina, keď ťa nikto nevidí. Robiť veci navyše, či už v posilňovni, alebo na ihrisku, je nevyhnuté. Je tu veľa odriekania a to si mladí chlapci musia uvedomiť. Keď sa to ale podarí a futbal ťa nielen napĺňa, ale aj živí, tak je to úžasný pocit. Ja som veľmi vďačný Bohu, že môžem robiť to, čo robím, že som relatívne zdravý. Ďakujem za to, že som profesionálny futbalista a že zarábam za niečo, čo je môj koníček. Som vďačný a teším sa z toho, lebo nie každému sa to podarí.“