ROZHOVOR I Miloš Lačný " Musíme na ihrisku nechať srdce, každý jeden."

V zimnom prestupovom období sa zaradil k najväčším transferom v rámci druhej ligy. Skúsený hráč s vizitkou kanoniera, Miloš Lačný. V prvých kolách síce strelecky mlčal, ale postupne začína povesť strelca napĺňať. Jeho strelecké prebudenie bolo jednou z tém o ktorých sme sa s Milošom pozhovárali.

Miloš ahoj, máš za sebou prvé zásahy v našom drese. Premiérovo si skóroval vo veľmi dôležitom zápase s Petržalkou a naposledy si vyrovnával v Žiline. Aké sú tvoje pocity  ?

„Chcel som chytiť tú pravú emóciu, ktorá chutí práve po prvom strelenom góle...mám za sebou skoro 100 gólov na ligovej úrovni, no nikdy nechcem žiť z histórie a pekných momentov. FC Košice v spojitosti s postupom sú nová výzva a nebudem klamať, veľmi mi tu chutí pracovať. Som vďačný za každý jeden vstup na štadión...“

V úvodných kolách si sa objavoval v dobrých príležitostiach, dá sa povedať, že v každom zápase. Bolo pre Teba čakanie na prvý gól psychicky náročné?

„Človek sa učí celý život a ak by som povedal, že to náročné nebolo, klamal by som. Vnútorne to každého útočníka musí zožierať, no ja som vedel, že to príde. Už som si týmito momentami v kluboch prešiel..Ale ak si človek myslí, že mu šťastie spadne rovno pred nos je na omyle. Všetko je o tvrdej práci a myslím, že ani v mojom veku to nie je náhodou že to už prišlo...“

Do nášho mužstva si prišiel na začiatku zimnej prípravy, ako si si za ten čas u nás zvykol a ako vnímaš kvalitu nášho mužstva ?

„Ja som jednoznačne presvedčený a vedia to aj všetci v klube, že máme vynikajúce mužstvo. Ja verím ,nie verím, pardon, viem, že máme mužstvo, ktoré tento cieľ zvládne.Som tu v podstate doma a všetko čo k životu potrebujem mám na dosah, rodinu, skvelých kamarátov či svoje ďalšie hobby, ktoré môžem rozvíjať. Vtedy som šťastný aj na ihrisku.V zahraničí sa dá tiež tá pohoda docieliť, ale je to troška boj.“

V sobotu si sa podieľal na výsledku jedným gólom, ale mal si aj ďalšie príležitosti. Po domácom víťazstve sme chceli v Žiline zabodovať naplno. Bolo to pre Teba náročné nastupovať s týmto vedomím ?

„Každý jeden zápas chceme zvládnuť trojbodovo. Fanúšikovia sú nároční, vedenie je náročné, aj trénerský štáb. Všetci sú v tomto maximalisti a ja som za to šťastný, pretože mám rád tlak. Viac to dokáže z futbalistu vyžmýkať. No všetci vieme aký je šport.. Aj Real Madrid prehrá s posledným v tabuľke, to je futbal. No z dlhodobého hľadiska to musí byť úspešné. Ja si myslím, že úspešní sme, v podstate nás ešte od jesene nikto neporazil a na tom treba len stavať.“

Ako sa ty osobne vyrovnávaš s tlakom, ktorý tu v súvislosti s očakávaniami a ambíciami klubu je ? V podstate v každom zápase na jar potrebujeme bodovať, ideálne za tri body.

„Tu by som zvolil podobnú odpoveď. Tlak je náročný, ale to vás v budúcnosti vie zoceliť a povzbudiť.Prešiel som si už týmto v každom klube kde som hral a teraz sa to snažím ukazovať mladým resp. ukázať im jednu z možností. Tlak je prirodzená vec. No verte mi, že tip človeka ako som ja, siaha určite radšej po takejto výzve kde tlak je, ako byt v klube bez tlaku zarábať slušné peniaze a hrať sa na pláži dajme tomu. Ja som súťaživý tip a chcem sa biť o každú jednu vec, ktorá mi príde do života, nie len vo futbale“

Máme za sebou odohraných sedem jarných kôl, stihol si si už urobiť obraz o kvalite druhej ligy a je niečo čo ťa prekvapilo ?

„Z môjho pohľadu je viac než jednoznačné, že prvý polčas vie byť úplne iný ako druhý.V prvom idú mužstvá ako keby nadoraz a v druhej polovici strácajú koncentráciu a paru.To je môj poznatok. Inak nič špeciálne, akurát štadióny, na niektorých som ešte nikdy v živote nebol..“

Do konca súťaže nám ostáva odohrať ešte šesť kôl, každý jeden zápas bude nesmierne dôležitý. Práve v takýchto chvíľach sa prejaví psychická odolnosť a skúsenosti. Myslíš si, že to môže zohrať v závere dôležitú úlohu ?

„Presne tak, súhlasím. Dnes nám tréner povedal jednu krásnu vetu a tá znela "liga sa ešte len teraz začína". Dúfam, že sa chápeme (úsmev). Áno, rozhodne odolnosť a skúsenosť, ale aj kopec ďalších vlastností, ktoré musíme ako zbrane vytiahnuť.“

Na Tatran strácame po sobote už len štyri body, aj keď, ak by nám rozhodca uznal regulárny gól v závere stretnutia, mohlo to byť len o dva. Tlak a zodpovednosť je teraz na pleciach Šarišanov. Predpokladám, že v kabíne panuje napriek tomu bojovná nálada a odhodlanie.

„Keby, keby, keby. Ja na toto slovíčko nežijem. Skvelý arbiter Smolák tento gól neuznal a nedá sa s tým robiť nič a to je fakt! Prešov má pred sebou taktiež výzvu, nie sme v tom sami, presne tak. Uvidíme teda ako to zvládnu oni v porovnaní s nami. Napriek tomu ostávam optimistom.“

V sobotu nás čaká zápas proti tímu Slavoj Trebišov, ktorý je momentálne v pokojných vodách druholigovej tabuľky a u nás nebude mať čo stratiť. Na jeseň sme tam neodohrali optimálny zápas, keď sme prišli o víťazstvo aj napriek číselnej prevahe po vylúčení domáceho hráča za stavu 1:0 pre nás. Aký zápas očakávaš ty osobne a načo si musíme dať pozor?

„Nebudem Trebišov hodnotiť, nepoznám to mužstvo, ale počul som o tom zápase. Pre mňa dôležití nie sú. Pre mňa sme dôležití my. Hráme na domácom ihrisku, musíme na ihrisku nechať srdce každý jeden a ja viem, že to zvládneme a pôjdeme zase krôčik po krôčiku k ďalšiemu súperovi“