Prišla ponuka od FC Košice a ja som v tom videl výzvu, vraví v prvom veľkom rozhovore Anton Šoltis
V úvodnom rozhovore pre klubový web prezradil viac o definovaných cieľoch, spolupráci s mládežou či Košiciach ako futbalovej značke. Prvý tréning a zároveň štart letnej prípravy pod novým koučom žlto-modrých je stanovený na stredu 8. júna.
Pán tréner, vitajte v klube. Aké sú Vaše pocity?
„Pocity sú príjemné, štadión je útulný (úsmev). Ešte som nezačal pracovať v pravom slova zmysle, máme tu ale viaceré stretnutia.“
Ako prebiehali rokovania o Vašom príchode?
„Keďže som Košičan, tak poznám ľudí okolo tunajšieho futbalu a oni poznajú mňa. Situácia sa vyvinula tak, že som bol momentálne voľný a pred koncom súťaže prebehli rokovania. Následne prišla konkrétna ponuka a my sme sa dohodli.“
Ste rodák z Košíc, rozhodlo o dohode aj to?
„Je to iné, keď ste domáci tréner. Ako sa hovorí: doma nie je nikto prorokom. Ja verím, že to obrátim, aby sme ciele, ktoré sme si zadefinovali s vedením, naplnili. Beriem to ako výzvu. Postup do Fortuna ligy zadefinovaný nie je, sú tu definované aj iné veci. Na druhej strane sa tu nemôžeme tváriť... Sme Košice, druhé najväčšie mesto na Slovensku a ja si myslím, že Košice patria do Fortuna ligy. Urobíme všetko pre to, aby sme hrali o predné priečky.“
Čo hovoríte na nový štadión a projekt, ktorý sa dynamicky rozvíja?
„Vnímam to veľmi pozitívne. Sú to výborné veci pre klub, ktorý získa na mene a cene. Akadémia pre mládež bude patriť medzi TOP na Slovensku. Robia sa tu veci aj pre Áčko, je tu výborný domov. Ak sa tieto veci dotiahnu do konca, tak to bude vážna futbalová značka na Slovensku. Je tu veľmi kvalitné ihrisko, keď sa štadión dokončí a celý uzavrie, tak to bude mať výbornú atmosféru, už teraz je veľmi dobrá. Ľudia, ktorí sem chodia, ju vedia vytvoriť a ja verím, že my im ponúkneme také predstavenie, pre ktoré sa budú radi vracať, aby nám pomohli k cieľom.“
Prichádzate do šatne, ktorá je vo väčšine tvorená zo značnej časti Košičanmi. Ako to vnímate?
„Sú tu chlapci, ktorých som trénoval v mužskom futbale, ale aj takí, s ktorými som sa stretol ešte ako mládežnícky tréner v Košiciach pred desiatimi rokmi. Poznám ich, ale poznám aj ostatných hráčov. Zmapovanú mám I. aj II. slovenskú ligu.“
Šesť hráčov odišlo, prvé posily sú na lane. Aká výrazná zmena nastane v šatni?
„Príchody nechcem predbiehať, ale verím, že stredu 8. júna, keď sa začne príprava, budeme mať k všetkému bližšie a aj verejnosť sa to dozvie.“
A čo spolupráca s Akadémiou?
„Toto je aj cieľ definovaný vedením. Akadémia má byť do roka-dvoch na špičkovej úrovni. Vieme, že obdobie medzi dorasteneckým a mužským futbalom je pre hráča najťažšie, tam sa veľa hráčov stráca a my to chceme podchytiť, dať im šancu. Doteraz tu na to príliš možnosti neboli. Klub FC Košice vznikol pred štyrmi rokmi, ideme do piateho. Prepojenie nebolo ideálne, hrala sa predtým druhá dorastenecká liga, teraz majú chlapci za sebou prvý ročník v prvej lige. Samozrejme, prvý tím nemôže byť iba o mladých hráčoch, ale aj o skúsených. Chceme zapracovať mladých chlapcov, chceme mať dorastencov v A-tíme, aby chalani boli hrdí na to, že hrajú za značku FC Košice a aby fanúšikovia videli, že sa pracuje s mládežou.“
Ako to bude prebiehať?
„Bude to buď cez Slaviu TU Košice v III. lige, ktorá je naša farma, alebo ak majú chlapci patričnú kvalitu, tak sa dostanú priamo do prvého mužstva. Nie každý musí byť hneď veľký talent, ale svojou vôľou a prácou počas dvoch-troch rokov, ktoré im dáme, sa môžu ukázať a pretaviť svoj talent na to, aby hrali. Principiálne je to o tom, aby dostali šancu a videli, že môžu hrať mužský futbal. Myslím si, že je to správna cesta, my už len musíme začať. Verím, že sa to bude len a len zdokonaľovať.“
Už po niekoľkýkrát vytvárate realizačný tím v spolupráci s asistentom Ondrejom Dudom st. Aká ste dvojička?
„Poznáme sa spolu viac ako desať rokov. Nie, je to dlhšie, tak teda od roku 2007, už som na to pomaly aj zabudol (smiech). Poznáme sa naozaj dlhé roky. Chceme vyhrávať, máme svoju víziu futbalu, ktorú predstavíme chlapcom a chceme, aby ju pochopili. Budeme mať ešte jedného kolegu - Rola Módera, ktorý bude naším prepojením v Slavii TU Košice. Sme pozitívni ľudia a ja verím, že sa to odrazí na všetkom.“
Aký štýl hry od vás môžu fanúšikovia očakávať?
„Chceme potešiť oko diváka, ale všetko ide ruka v ruke s výsledkami, chceme najmä vyhrávať. Chceme hrať útočný, agresívnejší štýl, avšak až liga ukáže, či sa nám to podarí a ako sa tomu prispôsobíme. Chceme byť dominantnejší na lopte, nečakať na chybu súpera, ale vytvárať tlak.“
Košice sú veľká futbalová značka, ako sa na to pozeráte?
„Sme FC Košice a ja sa na to pozerám tak, že je to klub s históriou. Áno, môžeme sa baviť o VSS či Loky, ale ja beriem FC Košice ako následnícky klub v rámci bývalých výborných tímov z Košíc, ktoré majú velikánsku históriu. Nečítam a nesledujem sociálne siete, no viem, že sú tam rôzne názory. Kedysi boli v Košiciach tri kluby. Teraz je iba jeden, ktorý má šancu dostať sa späť do Fortuna ligy. Ja to beriem tak, že Košice do ligy patria.“
Ktoré veci ste už stihli dať do pohybu a aký je plán na najbližšie dni?
„Momentálne dávame dokopy káder, oslovujeme hráčov a čakáme na ich vyjadrenia. Nie je to jednoduché, pretože každý chce hrať čo najvyššiu súťaž a tú zatiaľ nemáme. Chceme ich prilákať inými benefitmi ako štadiónom, atmosférou, počtom divákov, ktorí tu pravidelne chodili. Verím, že to ich zláka. To bolo náplňou v prvých dňoch, od budúceho týždňa začíname naplno makať - od 8. júna tu už budú iné povinnosti (úsmev).“
Prejdime slovíčkom aj k súťaži. II. liga bola za uplynulé roky azda najsilnejšia vo svojej histórii...
„Bolo vidieť, že špička - Podbrezová, Banská Bystrica, dlhodobo Skalica, predtým Pohronie a Liptovský Mikuláš – bola dlhšie pokope, dalo sa to vidieť na ich hre. Aj preto sa tieto tímy po pár rokoch dostali do ligy. Zároveň je II. liga výborná pre mladých chlapcov. Nie každý môže byť na najvyšších priečkach, ale ostatné tímy sú rovnako kvalitné. Mužstvá, ktoré šli hore, sa nestratia ani vo Fortuna lige. Koniec-koncov je ťažšie postúpiť z II. ligy, ako hrať Fortuna ligu.“
Bez angažmánu ste boli rok po tom, čo ste trénovali naposledy fortunaligové tímy – Senicu a Michalovce. Ako ste toto obdobie trávili?
„Zo začiatku som sa venoval rodine, potom, keď už bolo viac voľna, som sledoval futbal. Našu I. i II. ligu, ale aj zahraničné – pri futbale som zostal. Niekedy vás ruky svrbia viac, niekedy menej, to je v našom povolaní normálne. Niekedy zase musíme byť trpezlivejší a čakať na správnu ponuku. Nejaké síce boli, no neoslovili ma. Prišla však ponuka od FC Košice a my sme sa dohodli. Videl som v tom výzvu. Jednak to, že som z Košíc, ale aj to, že poznám ľudí v klube a spolu veríme, že celému projektu pomôžeme správnym smerom.“