Najsilnejším magnetom bola túžba pracovať po boku otca

Novým členom realizačného tímu FC Košice je už vyše dvoch týždňov David Skuhravý. Dvadsaťosemročný rodák z Jablonca je synom trénera A-mužstva Romana Skuhravého. Prezradil, čo predchádzalo jeho príchodu k žlto-modrým a tiež, čo je jeho prácou v tíme vedeným jeho otcom.

David, do Košíc ste prišli ako kondičný tréner, aká je vaša minulosť na tomto poste?

„Od roku 2020 som pôsobil v českom prvoligovom tíme FK Jablonec, kde sme dosiahli pekné úspechy a v európskych pohárových súťažiach sme súperili aj s Dunajskou Stredou a Žilinou. V závere minulého roka som ešte ako člen realizačného tímu FK Jablonec podpísal zmluvu od 1.júla 2024 v Podbrezovej, no na severozápade Čiech som nezostal. Dostal som ponuku zo Saudskej Arábie z klubu Al-Ohdood a vlani v novembri som sa presunul na Stredný východ, kde som po boku slovenského trénera Martina Ševelu odštartoval svoje prvé zahraničné angažmán. Zotrval som tam do konca uplynulej sezóny a keďže som mal vopred podpísanú zmluvu s Podbrezovou, presunul som sa na Horehronie. Po tom, čo sa otec rozhodol ešte počas letnej prípravy odtiaľ odísť, rozhodol som sa pre rovnaký krok aj ja. Na spoluprácu s otcom som sa veľmi tešil, ale tá v lete netrvala dlho. Som rád, že to vyšlo napokon v Košiciach.“

Poniektorí rodičia i synovia sa tejto forme spolupráce bránia, vy ste však nadšený. Prečo?

„Pracoval som s viacerými trénermi a tí mi dali veľa, získal som pri nich množstvo skúseností a všetkým som nesmierne vďačný. Keď som však postupne zisťoval, ako otec nazerá na futbal a čo všetko je ochotný preň urobiť, veľmi som túžil pracovať po jeho boku. Zároveň mám možnosť posunúť sa v kariére, ale prioritne som nadšený z jeho štýlu práce a celkovo trénerskej odbornosti.“

Poznáte ho odmalička, spomínali ste, že ste postupne sledovali jeho štýl práce. Takže aký je otec Roman z vášho pohľadu ako tréner?

„On to má postavené primárne na komunikácii s hráčmi. Veľa sa s nimi rozpráva, pýta sa a snaží sa každého čo najpresnejšie identifikovať. V tomto je neskutočný a zároveň má na to vrodený cit. Jeho devízou je, že rozumie z futbalového hľadiska viacerým pozíciám, ktoré súvisia s prípravou a preto je veľmi komplexný. Aj preto sa vie v mnohých zložitých situáciách rozhodnúť správne. Okrem toho je vo všetkom maximalista a obrovský pracant. Na štadióne trávi celý deň, neustále sa venuje futbalu a všetkému, čo s ním súvisí.“

Padlo vo vašom prípade jablko blízko od stromu?

„Ťažko sa mi hovorí o sebe samom, to nech radšej hovoria o mne iní, ale dúfam, že sa mu aspoň približujem. Myslím si však, že obaja sme maximalisti, takže aj keď sa možno niekedy niečo nepodarí podľa predstáv, môžeme sa so cťou pozrieť do zrkadla a povedať si, že sme pre úspech urobili všetko.“

Máte už za sebou viacero zastávok, doma i v zahraničí. Ako hodnotíte z pohľadu podmienok FC Košice?

„Určite som tu našiel najkrajší štadión, na akom som doposiaľ pracoval. To isté platí aj o zázemí na prácu, máme tu všetko, čo si môžeme priať. Pár vecí by sme ešte radi doplnili a keď sa to podarí, budeme mať na naozaj všetko k dispozícii. Najviac si však prajem, aby sa to všetko odrážalo na ihrisku v podobe kvalitných výkonov i výsledkov.“

Čo konkrétne máte na starosti vy v rámci prípravy?

„Spolu s ďalším kondičným trénerom Igorom Bakaľárom a fyzioterapeutom Petrom Vresilovičom tvoríme taký tím v tíme. S Igorom máme všetko rozdelené na polovicu, od rozcvičiek cez analýzu dát a celkovú prípravu hráčov. Zároveň nemáme vždy pevne dané, kto a čo presne robí, len obsah je stále rovnaký. Meníme sa aj preto, lebo každý z nás je mierne iný a hráči potom nemajú tendenciu zvyknúť si len na jedného z nás.“

Zdá sa, že vaša spolupráca v celom realizačnom tíme funguje skvele, keďže prvé tri zápasy FC Košice vyhral. Čo vy na to?

„Zatiaľ sú pocity najlepšie. Vyhrávame, darí sa a aj nám sa potom lepšie pracuje. Ideme zápas od zápasu a na konci sezóny uvidíme, či budeme úspešní. Verím však, že to bude pokračovať čo najdlhšie. Práca v klube ma veľmi baví, rovnako aj s hráčmi, na ktorých je vidieť, že sa každý z nich chce posunúť vyššie. Toto považujem za najdôležitejšie.“

Aktuálne je na programe reprezentačná prestávka, znamená to teda, že kondiční tréneri sú akčnejší než zvyčajne?

„Áno, určite. Herný štýl, akým chce tréner hrať, si vyžaduje maximálnu pripravenosť, preto je teraz naozaj priestor zvýšiť objem aj intenzitu tréningových jednotiek. Netvrdím, že dobíjame baterky, ale trénujeme viac. Cez víkend je v lige voľno, takže teraz je ten správny čas. Chlapci to zvládajú skvele a verím, že v tomto trende budú pokračovať.“

Stihli ste sa už zabývať v Košiciach?

„Zatiaľ si bývanie iba hľadám, preto chodím prevažne po obhliadkach. Zatiaľ bývam u otca, kde spávam na gauči. Čo najskôr si však chcem nájsť byt a potom sa sem nasťahuje aj moja manželka. Košice sa mi však ako mesto veľmi páčia, bol som sa prejsť aj v centre, ktoré je naozaj krásne.“

Počas víkendu sa v meste konal Medzinárodný maratón mieru, neplánovali ste sa ako kondičný tréner zapojiť?

„Zatiaľ som nad tým neuvažoval, ale ak by som tu ostal dlhšie, nie je to zlý nápad.“

Ako znáša odlúčenie vaša blízka rodina. Vieme, že futbalom žijú úplne všetci. Cítite spoza rieky Morava podporu?

„To jednoznačne. Tým, že si nás naše manželky vybrali a aj my ich, tak tá podpora je prirodzená a spontánna. K futbalu občas patrí aj odlúčenie a ja som svojej mame i manželke nesmierne vďačný, že neodvádzajú našu pozornosť od práce výčitkami, že nie sme s nimi doma a podobne. Okrem toho mám brata aj sestru, ktorí sú takisto skvelí a veľmi nám fandia. Aj vďaka tomu, že sú naši rodinní príslušníci takí, akí sú, sa s otcom môžeme stopercentne koncentrovať na prácu. Ako som spomínal, moja manželka sa do Košíc čoskoro presťahuje. Keďže moji mladší súrodenci ešte chodia do školy, tak mama s nimi ostala v Prahe, ale viem, že sa chystajú pravidelne navštevovať Košice.“         

FOTO: Tomáš CICOŇ