Na jeseň ženy vyhrali všetky zápasy, cieľom prvá liga. Rozhovor s trénerom Ladislavom Štecákom aj o dorastenkách, žiačkach a ženách

Spoločným menovateľom všetkých troch tímov je tréner Ladislav Štecák, ktorý vedie každú kategóriu z pozície hlavného kouča. Spolu s ním sme sa detailne obzreli za úspešnou jesennou časťou, ale rozobrali sme aj problémy v ženskom a dievčenskom futbale i to, čo by mohlo byť ich riešením.

Pán tréner, z pohľadu jesene sa ženám veľmi darilo. V lige vyhrali všetky zápasy, získali 27 bodov pri skóre 58:6 a sú v semifinále Slovenského pohára. Ako sa na to pozeráte?

„Jeseň hodnotím kladne. Tím máme výborný, skvelo doň zapadli Veronika Galarovičová, Guðrún Ása Adalsteinsdottir, Kika Sivčová. Sú to nositeľky tímu spolu s Baggiom – Lenkou Wienerovou. Veľký progres urobila Ema Pivarníková, pričom je stále iba ročník 2005. Mrzí ma, že ju nepovolávajú do reprezentácie, rozprával som sa už aj s trénermi. Výrazne sa zlepšili aj Sofia Papajová a Anastázia Kendiová, oporou vzadu je Nikoleta Tiszová. Ešte raz vyzdvihnem Lenku Wienerovú, ktorá ide príkladom ostatným dievčatám. Bola profesionálka v tenise a to je vidieť. Niektoré hráčky si na veci okolo futbalu a tréningu navykli, niektoré s tým majú ešte problém.“

Asi najviac nás preverili duely s Prešovom (výhra vonku 4:2) a Popradom (výhra vonku 3:2). Čo možno o týchto dueloch viac prezradiť?

„Proti Prešovu sme hru v prvom polčase ovládli, zápas sme mali pod kontrolou. V druhom polčase Prešovčanky začali behať, my sme sa akoby zľakli, respektíve sme sa prispôsobili súperovi. Aj to je vec, na ktorej musíme popracovať. S Popradom sme hrali na umelej tráve. Opäť, neprekvapili nás, no góly, ktoré sme dostali, boli lacné. Brankárka je, bohužiaľ, naša najväčšia slabina. Vďaka tomu sa držali na dostrel, ale inak sme boli lepší.“

Aký štýl hry vyznávate?

„Učíme sa rýchlu kombinačnú hru, niekedy sa darí – niekedy nie, občas musím dvihnúť aj hlas. Keď hráme so slabším súperom, tak si dievčatá začnú viac dovoľovať. Môžu si dovoliť v šestnástke či pred šestnástkou, ale nie v strede poľa. Keď som sem pred rokmi prišiel a videl som, že sa iba nakopávajú dlhé lopty, tak je to veľký progres. Vyplýva to aj z toho, že ak prídu lepšie hráčky, tak sa majú od koho učiť, má ich kto usmerniť.“

Čo vnímate ako negatívum?

„Problémy máme na kraji obrany, potrebujeme tam rýchlostnejšie typy. Najväčšou slabinou je brankárka. Nemáme totiž brankárku, medzi tri žrde musela ísť hráčka. Verím, že ak by sme mali trénovanú brankárku, tak my na jeseň nedostaneme ani gól. Niečo je už v štádiu riešenia. Je takisto škoda, že sa niektoré dievčatá nezapájajú veľmi do tréningového procesu – majú buď náročné štúdiá, alebo ďaleko cestujú. Pri koncepcii v ženskom futbale je súhra dôležitá. Tým, že niektoré dievčatá nie sú tu, tak nemôžeme nacvičovať určité kombinácie. Teda nacvičovať ich môžeme, ale nie je to ono.“

Čo ženy čaká na jar?

„Sezóna bude ešte veľmi náročná. Na jar hráme pohár so Žilinou, potom máme v lige Prešov, Poprad, ktorí sú naši najväčší konkurenti, potom je domáca odveta v pohári. Samozrejme, že by sme chceli postúpiť až do finále. Všetko ale závisí od dievčat. To, že porážame Michalovce a ostatné tímy vysokým rozdielom, je normálny jav, pretože dievčatá majú pravidelný tréningový proces, trénujú na úrovni, majú všetko, čo potrebujú. Z tohto pohľadu ďakujem vedeniu klubu, ktoré nám umožňuje mať komfortné zázemie.“

Na druhý Poprad máme náskok 8 bodov, na tretí Prešov 9, Šarišanky majú duel k dobru. Čo bude nasledovať, ak ligu vyhráme?

„Priznám sa, že som sa na západnú skupinu II. ligy ešte nepozeral. S veľkou pravdepodobnosťou pôjdeme do baráže o postup proti Topoľčanom alebo Komárnu, nakoľko vedúce Pečeňady nedisponujú dievčenskými tímami, ktoré sú nutné pri postupe do I. ligy. Ja sa baráže neobávam. Bojím sa však toho, aby tím bol kompletný. Pridávam príklad zo Slovnaft Cupu. V decembri vyžrebovali semifinále pohára. Maturantky nám do Žiliny nemôžu ísť, pretože v marci, keď je na programe prvý zápas, majú maturity. V Žiline je až šesť maturantiek. Uvidíme, ako to dopadne.“

Košice môžu ťažiť aj z toho, že sa tu nachádza veľa stredných škôl a univerzít. Aká je realita?

„Väčšinou je to tak, že sa pridajú skôr dorastenky ako študentky vysokej školy. Väčšina dievčat je tu z veteriny - je to náročné štúdium, častokrát nestíhajú na tréningy. Snažíme sa to prispôsobiť, ale nie vždy sa to dá. S tým sa však musíme zmieriť. Ja som rád, že tu môžu prísť hrať stredoškoláčky. Aj tieto dni sme oslovili sme dve dievčatá, ktoré by po lete mali posilniť náš dorast.“

Ako to vyzerá s programom počas zimy?

„Prípravné zápasy momentálne riešime. Chceli by sme hrať s maďarskými tímami a chlapčenskými tímami do 15 rokov. Radšej si zahráme s nimi, ako by sme mali hrať dookola s Prešovom a Popradom. Sú to naši súperi v boji o postup, nevidím v tom veľký zmysel.“

Presuňme sa k dievčenským kategóriám. Dorastenky sú na tretej pozícii s 13 bodmi, žiačky na druhej priečke s 18 bodmi. Aké slová sa tískajú do úst pri ich hodnotení?

„Pri žiačkach a dorastenkách máme cieľ postúpiť do nadstavby, postúpiť musia spoločne na základe koeficientu. So žiačkami by nemal byť problém, dorastenky musia zabrať. V Michalovciach sme prehrali 3:6. V prvom polčase nehralo päť najlepších dievčat a rozdiel bol vidieť. Po prestávke síce prišli na ihrisko, ale už sme manko nedokázali zvrátiť.“

Aké špecifiká majú dorastenky?

„Bol som mierne sklamaný v letnom období, keď sa niektoré dievčatá pripojili k tréningovému procesu až po dvoch týždňoch. Navyše, prechod medzi žiackym a dorasteneckým futbalom je ťažký. Bohužiaľ, v letnom období sú prázdniny. Asi aj na zväze by mali riešiť to, že by sa malo hrať až od septembra, keď sú deti v školách, respektíve na internátoch. Rozumiem aj tomu, že v lete sa im toľko nechce. Progres je tu však stále, cez leto sa k nám pridali výborné hráčky ako Veronika Ferková a Vanesa Hrehová. Škoda Kiky Brišovej, ona dochádza z diaľky, poriadne netrénuje už tretí rok. Prv mala zlomenú nohu, potom prišla pandémia. U nej som videl typické črty hrotovej útočníčky – hlavu by dala tam, kde by iné nedali nohu.“

V čom sa zase odlišujú žiačky?

„Pri žiačkach sme mali problém poskladať tím. Mali sme asi šesť hráčok z minulej sezóny, v júli sme brali všetky dievčatá, ktoré sa prihlásili. Je za tým veľa práce, s dievčatami musíme pracovať. Komplikuje to aj fakt, že každá z nich je na inej úrovni, takže niektoré sú popredu, napríklad pri práci s loptou. Zosúladiť je to ťažké, aj preto lepšie žiačky trénujú s juniorkami. Medzi najlepšie patria Saška Kotíková, Tamara Gamrátová, Paťka Skoncová, približuje sa im Laura Maščák. Veľa dievčat je šikovných, len sa potrebujú viac sústrediť.“

Otočme list. Čo by najviac pomohlo ženskému a dievčenskému futbalu?

„Úspech. To je najväčšia propagácia futbalu – či v ženskom, alebo v mužskom. Musí prísť úspech, impulz toho všetkého, potom sa dievčatá budú hrnúť. Ak bude hrať FC Košice v ženskom futbale prvú ligu, tak ja verím, že sa to zvrtne ako v meste, tak aj v okolitých dedinách.“

Vy máte na starosti nielen ženský, ale aj dievčenský futbal v FC Košice. Ste trénerom vo všetkých kategóriách, všetko vlastne stojí na Vás. Za to ide pomyselný klobúk dolu.

„Ja sa nesťažujem, futbal mám rád, baví ma, preto som tu. Robím všetko, čo môžem. Do budúcna si prajem, aby sme doplnili realizačný tím, ale to stačí, keď budeme v prvej lige. Potrebujeme jedného-dvoch trénerov k dorastenkám a žiačkam, skvelá by bola aj fyzioterapeutka.“