Na jar nás čaká jedno veľké dobrodružstvo, odkazuje po jeseni kapitán Peter Kavka

Nebola to ideálna jeseň, no ako dodáva 31-ročný stopér, tím našiel svoju hernú aj ľudskú tvar. S Kavom sme sa rozprávali o uplynulom futbalovom polroku, nadobudnutí vlastnej identity, skákaní od radosti, ale aj o novej výzve, ktorú so sebou prináša Košická futbalová aréna.

Kava, poďme si na úvod zhrnúť uplynulé mesiace. Ako sa na nich pozeráš?

„Myslím si, že hlavným cieľom jesene bolo, aby sme sa ako mužstvo našli. Rozprávali sme sa o tom niekoľkokrát. Ako ukázali zápasy s ďalšími ašpirantami na postup, ešte sme neboli na takej úrovni, na akej sme chceli byť, ale hlavne mali byť. Potom sme prehrali ešte zápas v Šamoríne a tam prišiel zlom. Vyrozprávali sme si veci v kabíne a ako som aj povedal tréner v rozhovore, prišiel spoločný večierok, kde sa udiali pozitívne veci. Každý si našiel svoje zaradenie v tíme a už sme to ťahali jeden za druhého, pomáhali sme si. Našli sme svoju hernú aj ľudskú tvár.“

Od septembra sme prehrali len dvakrát, minimalizovali sme tak stratu na čelo tabuľky.

„Tlačí sa mi do úst otrepaná fráza. Keď ju počujem, tak sa mi ježia chlpy na rukách, ale poviem ju: ideme od zápasu k zápasu. Vedeli sme, že už nemôžeme zakopávať, body potrebujeme zbierať a ukončiť jeseň tak, aby sme mali súperov na dostrel. To sa nám, chvalabohu, podarilo.“

Pri pohľade na miesta nad nami ešte nie je nič stratené.

„Niekto by povedal, že osem bodov je veľa, ale vôbec to tak nie je. Vieme, aký náskok mala minulý rok po jeseni Banská Bystrica a ako to nakoniec dopadlo. Myslím si, že rozdiel je zmazateľný a všetko bude záležať od nás. Na jar nás čaká jedno veľké dobrodružstvo, všetci sa na to tešíme. Bude to špeciálny polrok.“

Základná jedenástka sa hľadala dlhšie, platí to najmä o zložení obrany a tvojom stopérskom partnerovi.

„Môžeme povedať, že sa to okolo mňa menilo pomerne výrazne. Tréner hľadal ideálne zloženie defenzívy, v ofenzíve sme boli v poriadku - stačí sa pozrieť na strelené góly a je to vidieť. V obrane to nebolo podľa plánu. Bol som sklamaný z toho, že sme dostávali toľko gólov, no zároveň to je robota celého mužstva a nie iba štyroch obrancov s brankárom. Hľadalo sa to síce dlho, ale nakoniec sa to našlo a záverečné zápasy sme zvládli výborne. Vedeli sme, ako na seba navzájom reagovať a to bolo dôležité.“

Minulý rok si si toho zo zdravotného pohľadu veľa vytrpel, na ihriská si sa vrátil až v marci tohto roka. Menšie problémy si mal aj na konci minulej sezóny. Ako sa na jeseň pozeráš z tvojho osobného pohľadu?

„Keby mi niekto po letnej príprave povedal, že vynechám len tri zápasy, z toho v Žiline to bolo pre chorobu, tak by som od radosti skákal až do nebies. A ak by som odohral ešte jeden zápas, tak by som mal najväčšiu minutáž. Toto ak by mi niekto v lete povedal, to už by som mu ani neuveril. Čo sa týka môjho zdravia, som veľmi šťastný a spokojný, že sa mi podarilo odohrať toľko minút, koľko som odohral.“

V januári čaká Áčko presťahovanie do Košickej futbalovej arény. Ako to vníma šatňa?

„Nielen ako kabína, ale verím, že ako celé mesto, sa na nový štadión tešíme. Už nech sme tam, nech si za krátky čas, ktorý tam pred ligou budeme, dokážeme postaviť silný domáci stánok, nedobytný hrad, aby tu s nami bolo ťažké uhrať body.“

Vráťme sa ešte k Slovnaft Cupu. Práve osemfinále proti Trnave bude jedným z prvých duelov v novej aréne. Čo na to vravíš?

„Ja som pred žrebom vravel, že dostaneme Trnavu alebo Stropkov, odkiaľ pochádzam. Pri Trnave som mal „ciťák“, že ich dostaneme v pohári. Raz sme chalanov zo Spartaka dokonca stretli na benzínovej pumpe počas cesty na zápas vonku. Chlapci medzi sebou rozprávali, tak som si pre seba vravel, že väčšinou to tak býva, že dostaneme takého súpera. Som veľmi šťastný, že sme dostali Trnavu. Je to atraktívny súper, hráme na novom štadióne a ja verím, že ak to bude možné, tak príde veľa ľudí.“

Prvé dni dovolenky si strávil v Nórsku, kam si šiel za bratom. Čo ťa čaká po zvyšok mesačného voľna?

„V prvom rade musím dokončiť semester na vysokej škole. Postupne dostaneme plány a začneme sa zase pripravovať, aby sme v akom-takom stave prišli na zraz 10. januára, hoci príprava bude sama o sebe dlhá. Budem sa snažiť aktívne oddychovať, rozhodne nie som typ, ktorý by oddychoval dlhé dni pri gauči, taký ja nie som. Ono to však zbehne raz-dva, znovu budeme spolu a budeme pracovať.“