Michal Faško verí v strelecký i bodový zvrat

Futbalistov nováčika Niké ligy FC Košice čaká v nedeľu o 17.30 hod. duel deviateho kola na ihrisku FK Železiarne Podbrezová, čiže klubu, ktorý bol premiantom v minulom ročníku najvyššej súťaže. Horehronci vlani obsadili v konečnej tabuľke štvrtú priečku a v aktuálnom ročníku sa im darí ešte lepšie, veď po uplynulom kole im patrilo druhé miesto. O to ťažšiu úlohu budú mať naši futbalisti. Vie to aj Michal Faško, rodák z neďalekého Brezna, ktorý je síce odchovancom Partizánu Čierny Balog, ale ešte ako dorastenec obliekal aj dres Podbrezovej. Mimochodom, hráčom tohto klubu je aj Michalov mladší brat, 17-ročný Šimon.

Michal, v stredu ste nastúpili v Trnave po vynútenej pauze. Ako sa vám hralo na ihrisku Spartaka?

„Pokiaľ ide o výsledok tímu, tak určite nemôžem hovoriť o spokojnosti, ale mne osobne sa hralo dobre. Zvyklo sa mi tam dariť a aj vlani s Banskou Bystricou sme tam boli úspešní. Škoda výsledku a ľúto mi je aj toho, že som neprelomil vlastnú smolu v zakončení. Príležitosť som mal jednu veľkú, ale tá neskončila gólom. Musíme pracovať ďalej a veriť, že to zlomíme.“

Spomínali ste vašu šancu zo záveru zápasu, ale ňou by sa dala nazvať aj sporná situácia z prvého polčasu, keď ste po kontakte s obranou v pokutovom území spadli a hoci VAR situáciu skúmal, penalta po zákroku na vás sa opäť nekopala...

„Ja by som sa ešte rád vrátil k podobnej situácii v Ružomberku, kde som dostal žltú kartu za filmovanie. Náš klub podal protest a komisia uznala, že mal byť nariadený pokutový kop v náš prospech... Nemal som teda dostať ani žltú kartu a my sme mali mať krátko pred koncom za stavu 1:0 výhodu penalty. Mrzí to o to viac, že o pár minút som dostal druhú žltú kartu, bol som vylúčený a proti Trenčínu som doma nemohol hrať. A to aj napriek tomu, že som prvú žltú kartu nemal dostať. Tomu teda vôbec nerozumiem... Pokiaľ ide o situáciu z Trnavy, priznám sa, že som to opakovane zo záznamu nevidel, ale môžem povedať, že kontakt tam bol, preto som aj skončil na trávniku, ale tentoraz som už aspoň nedostal žltú kartu... VAR to síce potom skúmal, čakali sme, žeby to možno v štúdiu videli asistenti lepšie, ale napokon sa hralo ďalej. Možno, ak by sa išiel rozhodca pozrieť na obrazovku, tak by tá šanca bola väčšia, lebo zvyčajne si už ide len potvrdiť to, čo mu hovoria video asistenti, ale tentoraz sa tak nestalo.“

Poďme k najbližšiemu zápasu v Podbrezovej a vašim koreňom k tomuto klubu. Ak si dobre pamätáme, z Čierneho Balogu ste tam prestúpili ešte ako starší žiak a strávili ste tam vek mladšieho dorastenca, za ktorý ste však takmer vôbec nenastupovali.

„To máte pravdu, pretože po pár mesiacoch v U15 si ma na dva týždne vytiahli do U17, ale faktom je, že z tímu starších žiakov som išiel rovno do staršieho dorastu, čiže U19, kde som hrával poldruha roka a potom som ako 16-ročný odišiel do Banskej Bystrice. Ale spomínam si na tie časy rád, som rodákom z Brezna, čo je odtiaľ kúsok, takže som hrával akoby doma. Aj po prestupe na Štiavničky, som naďalej navštevoval Súkromné gymnázium v Podbrezovej, takže som tam strávil celé stredoškolské časy. Ako mládežníkovi sa mi tam darilo, asi aj preto si ma vybrali do Banskej Bystrice, kde som išiel už v šestnástich rovno do A-mužstva.“

Na súpiske Podbrezovej registrujeme aj vášho mladšieho brata Šimona, ktorý však zatiaľ nehral za mužov v tejto sezóne ani minútu. K vzájomnému súboju teda zrejme nedôjde, čo?

„To je otázka skôr na trénera Skuhravého a vedenie klubu. Šimon hráva za U19, aj keď je v tréningovom procese s A-mužstvom. Viac mi to neprináleží komentovať. K bratskému súboju však už mohlo dôjsť v minulej sezóne v Banskej Bystrici, kde však presedel zápas na lavičke, a v podbrezovskej odvete som opäť ja nastúpil, ale on kolo predtým dostal v Dunajskej Strede červenú kartu a mal dištanc.“

Podbrezová je však v laufe, v tabuľke je druhá, má druhý najlepší útok a najlepšiu obranu. Naposledy vyhrala v Michalovciach presvedčivo 5:1. Budí rešpekt?

„To každý súper, nielen Podbrezová. Oni pokračujú v tom, čo ukázali a dosiahli v minulej sezóne ako nováčik. Práca ich trénera prináša ovocie a je efektívna. Je na nás, aby sme to zlomili a zároveň prelomili vlastnú sériu bez gólu i bodu. Podbrezová sa vezie na pozitívnej vlne, vyskočili im aj individuality, konkrétne sa darí Peťovi Kováčikovi, autorovi piatich gólov. Pokiaľ ide o podbrezovské prostredie, mne to tam vyhovuje, odohral som tam dosť zápasov, či už ako mládežník, alebo hráč Banskej Bystrice či Ružomberka. A zvyklo sa mi tam dariť. Rád sa tam vraciam, na zápas príde v nedeľu celá moja rodina i kamaráti. Teším sa a verím, že svojim výkonom pomôžem nášmu tímu uspieť. Prišiel som do Košíc pomôcť a verím, že práve „doma“ sa mi to podarí.“  

FOTO: Šimon PAVLIŠIN