Michal Faško noviny nečíta, internet nesleduje, zaujímajú ho len výkony
Najproduktívnejší futbalista jarnej časti Niké ligy si zo štatistík ťažkú hlavu nerobí, za vzostupom vidí rodinnú pohodu a atmosféru v kabíne.
Michal, po uplynulom víkende je okolo vás menší mediálny humbug, keďže ste sa prepracovali na čelo tabuľky jarnej produktivity a FC Košice vedie tabuľku jarnej klasifikácie. Ako to vnímate?
„Nemôžem povedať, že ho neregistrujem vôbec, ale pravdupovediac to ide mimo mňa. Jednak noviny nečítam, internetové stránky tiež nie a komentáre už vôbec. Veľkú hlavu si z toho teda nerobím. Od určitého času som si to tak nastavil, že sa snažím koncentrovať na futbal a to, čo sa deje na internete či v médiách, sa snažím nevnímať. Myslím si, že ak by som rozoberal všetko, čo sa kde povie alebo napíše, tak by mi to zbytočne zamestnávalo hlavu. Aj teraz sa sústreďujem na tréningový proces a ďalšie zápasy. Všetko ostatné ide mimo mňa.“
To, že ste v jarnej časti najproduktívnejší hráč Niké ligy vám však určite neušlo. Čo si myslíte o vašej jarnej explózii z hľadiska produktivity?
„To som, pochopiteľne, zaregistroval a veľmi sa z toho teším. Minule som rozmýšľal nad tým, že viac sa mi darí doma ako vonku. A my sme z posledných piatich stretnutí Niké ligy hrali až štyri doma. Verím, že keď nás teraz čakajú zápasy vonku, tak nepoľavím aj po opustení hraníc mesta Košice. Vzostup v produktivite ma teší, ale rozhodne nelietam kvôli tomu v oblakoch.“
Zaujímavo vyznieva aj porovnanie jeseň - jar, keďže v prvej polovici sezóny ste v osemnástich dueloch mali bilanciu 1 gól a 2 asistencie, kým v ôsmich súbojoch jarnej odvety to už vzrástlo na 4 presné zásahy a 7 gólových prihrávok. Kde nastal ten zlom?
„Myslím si, že mi pomohla zimná prestávka. Trávil som veľa času s rodinou a malým synom. Naučilo ma to niečo nové, hlavne trpezlivosti, vytrvalosti a celkovo dennodennej starostlivosti. Okrem toho, že sú to pre mňa špeciálne a výnimočné chvíle, nebol som predtým na to zvyknutý a teraz to robím s radosťou. Zároveň som do bodky dodržal plán fyzickej prípravy, ktorý sme dostali pred odchodom na dovolenky. Po návrate som mal práve ja najlepšie výsledky, čo sa mi ešte nikdy predtým nestalo. Hlavne som však bol zdravý, celé mužstvo výborne trénovalo a v príprave to gradovalo trebárs výhrou rozdielom triedy v maďarskej Nyíregyháze. Ak sa nad tým zamyslím, mám pohodu doma a výborne sa cítim aj v kabíne medzi chlapcami. To sú veci, ktoré potrebujem asi najviac, rodinné zázemie i atmosféru v kolektíve.“
Prejdime k víťazstvu nad Trnavou, ktoré ste otvorili premenenou penaltou po faule na Čerepkaia. Ešte predtým ste absolvovali debatu s brankárom Spartaka Žigom Frelihom, ktorý v troch predošlých súbojoch na košickej pôde ani raz nevyhral. Čo ste spolu rozoberali?
„Pýtal sa ma, prečo si loptu na biely bod nepostavil Niarchos, s ktorým sa poznajú z vlaňajšieho spoločného pôsobenia v Michalovciach. Giannis sa tam totiž tiež motal, ale to preto, lebo ku mne okrem Freliha priskočil aj Paur. A môj grécky spoluhráč sa postavil medzi nás. Toto slovinského brankára asi primälo k tejto otázke. Potom sa pousmial, chvíľu bol ticho a opýtal sa ma, či mu dám gól. Tak som mu povedal, že samozrejme. A o chvíľu už bola lopta v sieti.“
Úsmevné je počínanie trénera Skuhravého počas pokutových kopov, ktoré zahrávate, keďže sa k ihrisku otáča chrbtom. Okrem toho vyhlásil, že nechápe, ako môžete kopať penalty, keďže ich zahrávať neviete. Často s vami takto špásuje?
„Patrí to k nemu a ja sa na tom dobre zabávam. Musí ma stále podpichnúť, aby som možno nejakým spôsobom hlavou neuletel. Jeho postoj počas penált je jeho rutina a koniec koncov to funguje, tak prečo to meniť. Verím, že tento rituál bude úspešný aj naďalej.“
Poznámka: tento rozhovor vznikol ešte pred rozhodnutím Únie ligových klubov o odložení nedeľňajšieho stretnutia 5. kola nadstavbovej časti v skupine o titul na ihrisku MŠK Žilina.
FOTO: Tomáš CICOŇ