Marek Zsigmund: Domov sa teším, cieľom sú tri body!
Je Lipták ako repa. Až do uplynulého leta s výnimkou krátkeho hosťovania v Liptovskom Hrádku neobliekal žiadny iný dres ako rodného Ružomberka. Vo farbách materského klubu odohral v Niké lige 99 zápasov a okrúhlu stovku dosiahol v premiére po letnom prestupe do FC Košice. Marek Zsigmund v sobotu prvýkrát v kariére nastúpi na pôde Ružomberka ako súper.
Marek, v prvom rade otázka, ako to s vami vyzerá po zápase s Banskou Bystricou, ktorý ste aj kvôli zraneniu nedohrali?
„Celkovo sa cítim dobre, ale na nohe mám dosť veľkú modrinu a menší opuch, takže to je ešte bolestivé. Nie je to však nič vážne a do víkendu budem v poriadku.“
Videli ste zákrok bystrického Šikulu na videu? Ako to hodnotíte?
„Môžem byť rád, že mi nezlomil nohu. Videl som to neskôr ešte a bolo to podľa mňa veľmi nebezpečné. Trafil ma našťastie do píšťaly, takže môžem byť rád, že to nie je vážnejšie.“
Po zápase zaznievali hlavne z tábora Dukly polemiky, či to mala byť červená karta alebo stačila aj žltá. Čo vy na to?
„Hneď po zákroku som si v duchu pomyslel, že to musí byť červená karta a najprv som sa čudoval, že rozhodca ukázal iba žltú. Trafil ma do vystretej nohy a dosť intenzívne. Kedy, ak nie teraz, by to mala byť červená?“
Nemáte povesť hráča, ktorý by zbytočne vylihoval na ihrisku, alebo sa nechával čo i len takticky ošetrovať. Napokon ste však museli byť cez prestávku vystriedaný. Bolo to dôsledkom Šikulovho faulu?
„Áno, aj. Viedli sme dvojgólovým rozdielom, mal som to bolestivé a čakajú nás ďalšie dôležité zápasy. Okrem toho som v závere prvého polčasu inkasoval pri gólovom momente Dávida Galloviča lakťom do hlavy v „sendviči“ s dvomi hráčmi súpera. Keďže som bol viac bitý ako sýty (smiech), ostal som v kabíne a do druhého dejstva už nezasiahol.“
V sobotu po prvýkrát v kariére zavítate do rodného Ružomberka ako súper. Čo prežívate?
„Ešte si to nijako zvlášť neuvedomujem. Pocity mám zatiaľ neutrálne. Určite sa to však zmení, keď prídem na štadión a začne sa zápas. Príde ma pozrieť veľa ľudí, a tak musím zohnať množstvo vstupeniek (smiech). Viem, že to bude pre mňa určite špecifické a emócie dostanú zabrať. Predsa len som Ružomberčan a doposiaľ som hrával hlavne za tamojší klub.“
Šatne si však po príchode na štadión nepomýlite, však?
„To určite nie, na ružomberskom štadióne sa dobre vyznám a viem, kde je kabína hostí. Už som však dohodnutý s niektorými hráčmi, že po zápase si pôjdeme sadnúť a porozprávať sa. Bez ohľadu na výsledok.“
Takže kamarátstva sa po prestupe nepretrhli a naďalej ste priatelia?
„Samozrejme. S viacerými sme spoločne vyrastali a poznáme sa odmalička. Dobré vzťahy mám aj s väčšinou realizačného tímu, ale i ľuďmi čo pracujú v klube na iných pozíciách, alebo aj s fanúšikmi. Teším sa domov!“
Nie je to paradox, že úspešný výsledok z Ružomberka, s ktorým ste vlani vybojovali Slovnaft cup i prvú šestku, môže byť pre FC Košice mostíkom medzi sexteto najlepších po základnej časti?
„Z tohto pohľadu to pre nás i pre mňa bude zápas ako každý iný. Do každého ideme s cieľom podať čo najlepší výkon a získať maximum, čiže tri body. Vyhrať chceme v každom stretnutí, či je to Slovan, Ružomberok alebo Žilina.“
Liptáci však ťahajú sériu šiestich prehier za sebou. Poznáte ich dobre, aká bude reakcia mužstva, že sa ocitlo na poslednej priečke tabuľky?
„Ako odchovanca klubu ma úprimne neteší, že je Ružomberok na dvanástej priečke. Aj keď som odišiel do Košíc, v kútiku duše im prajem nech sa im darí. Pravda, nie proti nám. Čo poznám hráčov Ružomberka, tak sa určite vedia zdravo nahnevať a vzoprieť sa negatívnej šnúre. O to ťažší zápas v sobotu očakávam. Našim cieľom je získať tri body a bojovať o postup.“
FOTO: Tomáš CICOŇ
