Majstrovský titul U15 balzamom na dušu po záchranárskych thrilleroch

Riaditeľ Akadémie FC Košice Ádám Geri hodnotí uplynulú sezónu z pohľadu mládežníckej zložky. Avizuje zmeny v realizačných tímoch a ponúka pohľad na ambície v budúcom ročníku.

Pán riaditeľ, ako hodnotíte uplynulú sezónu z pohľadu Akadémie FC Košice?

„Ak by som to mal zhrnúť jednou vetou, tak bola náročná, ale veľmi poučná. Ak to rozmením na drobné, zaregistrovali sme veľmi dobré veci, ale aj také, ktoré nám veľmi nevyšli. Aj o tomto je futbal. V našom prípade sme sa museli popasovať s viacerými zmenami, ktoré si však vyžadovali viac času. Nechcem, aby to vyznelo ako výhovorka, ale pri každom procese sa musia veci najprv nastaviť, implementovať a je potrebný čas, kým si to všetko sadne. Vlani v lete prišiel nový športový riaditeľ Akadémie, ktorý mal svoje predstavy o tréningovom procese a celkovom fungovaní Akadémie, samozrejme, po odkomunikovaní s vedením klubu. Kým sa tieto myšlienky podarilo preniesť do tréningového procesu naprieč celým trénerským štábom, tak to určitý čas trvalo. Zároveň sme zaviedli projekt IDP, čo je vlastne individuálny rozvoj jednotlivca, čo tiež hodnotím veľmi pozitívne. Bolo to niečo nové a za uplynulý rok bolo badať posun v zlepšení výkonnosti vybraných hráčov. Na druhej strane aj tento projekt nám ukázal, že máme pred sebou veľa roboty, pretože sme nemali trénera, ktorý by to vyslovene zastrešoval. Tým nám, myslím si, uniklo veľa dôležitých detailov, a nedokázali sme maximálne využiť benefity tohto projektu.“

Celkovo to bolo veľmi náročná sezóna. Veď tím U19 obsadil v najvyššej súťaži posledné miesto a najvyššiu súťaž sa nám podarilo zachrániť vďaka spoločnému koeficientu s tímom U17. Aj preto opakujem, že to bola náročná sezóna, ale zase aj prospešná. Odhalila nám množstvo nedostatkov, ktoré chceme v nasledujúcom ročníku odstrániť. Hlavne však chceme zastabilizovať realizačné tímy, ako aj post riaditeľa Akadémie, čo nám prinesie kontinuitu už v začatom rozvoji našej akadémie.“

Čo ešte treba urobiť, aby sa záchranárska dráma z minulej sezóny neopakovala?

„Tým, že nemáme vlastnú juniorku, tak vrcholom mládežníckej pyramídy je tím U19. A tam už musíme byť oveľa bližšie k mužskému futbalu. Ukázalo sa navyše, že ak boli chlapci pod tlakom, tak prišli u niektorých zvláštne rozhodnutia a situáciu jednoducho nezvládli. Niektorí v najdôležitejších momentoch sezóny skončili s futbalom, alebo boli príliš často zranení. Musíme teda zapracovať nielen po športovej stránke, ale aj z hľadiska mentálnej prípravy. Aj preto budeme viac spolupracovať so športovým psychológom, aby sa mladí hráči lepšie vysporiadali s tlakmi, ktoré najvyššia dorastenecká súťaž so sebou prináša. A to aj preto, že sme nemali najslabší káder, ale napriek tomu sme vo finálnom účtovaní skončili poslední. Veľa zápasov sme prehrali nešťastne, ale nerád by som to hodnotil individuálne. Tím U19 mal počas sezóny až štyroch trénerov. Niektoré zmeny boli objektívne, iné sme nevedeli ovplyvniť. Napokon súťaž ukončil Rudolf Urban a myslím si, že za tých pár kôl družstvo psychicky aj výsledkovo pozdvihol. Aj na základe skúseností z minulej sezóny sme sa rozhodli káder družstiev hornej sekcie U19-U16  posilniť i rozšíriť, pretože vlaňajšok, keď sme dohrávali s torzom, sa už nesmie opakovať. Potrebujeme zvýšiť konkurenciu, aby chlapci už v tréningovom procese pracovali pod tlakom v silnej konkurencií.“

Viac radosti vám určite urobil chlapci z U17, ale aj U16, ktorí v priebehu roka zaznamenali zaujímavý vzostup. Súhlasíte?

„Áno. Družstvo U17 hralo veľmi dobre, kompaktne a napokon nám zachránilo prvú ligu. Je to silný ročník, ktorí zvládli náročný finiš aj psychicky. Celkovo sú veľmi dobrá partia a ich výsledky to potvrdili. Veľmi dobre tam pracovali aj tréneri a my sme sa im napríklad odvďačili aj tým, že na prestížnom zápase proti AS Rím mohli pred vypredaným štadiónom vyprevádzať hráčov a potom poskytovať servis priamo na ploche.

Pokiaľ ide o družstvo U16, myslím si, že tam sa podarilo urobiť najviac pozitívnej roboty. Pamätám sa, že vlani v lete sme mali v príprave veľmi zlé výsledky a ani štart do ligovej súťaže nebol príliš dobrý, ale v priebehu sezóny sa chlapci zlepšovali a napokon sa výkonnostne i tabuľkovo veľmi posunuli. To je príklad toho, že ak sa systém práve nastaví dobre, tak progres na seba nenechá čakať.“       

Aké zmeny nastanú v  realizačných tímoch týchto dorasteneckých tímov?

„Pokiaľ ide o U19, ostáva pri ňom Rudolf Urban, ktorému bude asistovať Peter Šinglár. Celok U17 bude viesť Dominik Ivanko, ktorému bude po novom asistovať dlhoročný ligový futbalista Rastislav Tomovčík. A družstvo U16 sme zverili Jaroslavovi Kolbasovi s asistentom Radoslavom Školníkom.

Noví sú tréneri brankárov, rodený Košičan Jakub Kovalík, ktorý predtým pôsobil dunajskostredskej a trenčianskej Akadémii. A takisto sa vrátil ďalší odchovanec košického futbalu Róbert Bartko, ktorý bude mať na starosti brankárov v kategóriách U17 a U16.“

Vynútená bola aj pozícia na poste športového riaditeľa Akadémie, kde Gergely Geri prešiel na trénerskú lavičku A-mužstva, a bolo ho potrebné nahradiť. Podarilo sa?

„Áno, novým športovým riaditeľom Akadémie FC Košice sa stál ďalší bývalý ligový futbalista Ján Gajdošík, ktorý naposledy pôsobil pri A-mužstve Podbrezovej, ale predtým v tomto klube riadil aj mládežnícku zložku. Rovnako aj v klube FK Pohronie. Poznám sa s ním ešte z mojich hráčskych čias a viem, že je to poctivý a seriózny človek, ktorý je naučený tvrdo robiť. Má potrebný nadhľad, je pokojnej povahy, ale má bohaté skúsenosti z futbalu a najmä z práce s mládežou. Budem rád, ak sa naša spolupráca premietne do dlhšieho obdobia. Určili sme si horizont práce a cieľov na najbližšie dva až tri roky. Verím, že sa nám ho podarí spoločnými silami naplniť. Keďže má skúsenosti aj zo seniorského futbalu a dokonca aj videoanalytiky, veľmi to vítam, pretože kvalitu našej práce potrebujeme viac priblížiť k seniorskému futbalu.“

Pokiaľ ide o mladšie kategórie, najviac radosti priniesli chlapci z U15, ktorí finálovým triumfom v boji o majstra Slovenska získali pre FC Košice vôbec prvý slovenský primát v šesťročnej histórii. Bol to určite príjemný balzam na dušu po strastiplných záchranárskych thrilleroch mužov a dorastencov. Súhlasíte?

„Určite áno. Dosiahli pre klub historický prvý titul, čo navždy ostane zapísané v našej kronike zlatými písmenami. Dokázali, že sú skvelý tím s veľmi dobrým trénerom Jaroslavom Kolbasom. Rád by som vyzdvihol aj celý realizačný tím pri tomto družstve, ale rovnako aj rodičov hráčov. Tí boli veľmi dobrým podporným faktorom a mal som zo všetkého okolo tohto tímu veľmi dobrý pocit. Osobne som ich bol vítať po príchode z finále v Nemšovej. Spoločne sme sa všetci tešili v noci na parkovisku a tam sa jasne ukázalo, čo znamená, ak spolupráca medzi klubom, trénermi, hráčmi a ich rodičmi funguje na jednotku. Všetci sme boli na jednej víťaznej vlne a konečný triumf to iba potvrdil. Rozhodovali tam detaily a my sme boli pripravení po každej stránke perfektne.“

Darilo sa aj vekovo mladším družstvám, stačí spomenúť triumf tímu U11 na FC Košice Cup či suverénne počínanie kolektívu U12, ktorý aj napriek vekovému hendikepu triumfoval v regionálnej súťaži...

„Aj v prípade týchto družstiev platí to, čo pri U15, že kooperácia medzi klubom, trénermi a rodičmi hráčov je na nezaplatenie. Výsledkom boli víťazstvá po kvalitných výkonoch a samozrejme nefalšovaná radosť. Je tam navyše aj kopec veľkých talentov, s ktorými bude potrebné citlivo pracovať, aby mohli v budúcnosti primerane napredovať. O budúcnosť košického futbalu sa rozhodne nemusíme obávať.“

V tejto súvislosti by som spomenul aj ďalšiu vydarenú akciu Deň nádejí, kde sa nám medziročne zdvojnásobil počet prihlásených detí. Dokonca ešte mesiac po akcii sa nám rodičia hlásili, žeby chceli svoje dieťa k nám prihlásiť. Záujem o FC Košice je teda obrovský. Dá sa povedať, že z desiatich chlapcov chce desať hrať práve za FC Košice. Zároveň by som rád apeloval aj na tých rodičov, ktorých deti sa buď k nám v prvej fáze nedostanú, alebo sa napokon ocitnú v inom klube, že dvere k nám nemajú zatvorené. Máme hlavného skauta, ktorý pravidelne navštevuje mládežnícke stretnutia nielen v Košiciach a okolí, ale prakticky v celom regióne. A kvalitu by sme radi, skôr či neskôr, radi videli v našom klube. Treba hlavne poctivo trénovať a čo nevyšlo teraz, môže sa podariť neskôr. Chceme byť silným klubom so zameraním na celý región. Základňu budujeme od najmenších. Chce to trpezlivosť a pochopenie, ale myslím si, že ideme správnym smerom. Našu prácu si všímajú aj sponzori a podporovatelia, vďaka ktorým sa môžeme ďalej rozvíjať a organizovať prestížne medzinárodné mládežnícke turnaje. Zároveň im ďakujem za podporu a aj rodičom, ktorí sú tiež dôležitou súčasťou tohto procesu.“

Pomáha rozvíjať myšlienku o regionálnej pôsobnosti aj neustále rozširovanie siete partnerských klubov?

„Áno. Aj v nasledujúcej sezóne sa dá očakávať, že na mapu týchto spriaznených klubov pribudnú ďalšie. Už existujúce kluby, ktoré s nami spolupracujú, rady potvrdia, že spolupráca s FC Košice sa oplatí. Takisto sme podporili mládežnícky futbal v ženskej zložke, kde sme trénersky tím rozšírili o Jozefa Hajduka a vytvoríme aj sekciu prípraviek a žiačok.“

Na druhej strane sa klub i všetky družstvá boria s nedostatkom tréningových plôch. Ako to vyzerá s naštartovaním Košickej futbalovej akadémie?

„Čakáme na finálne rozhodnutia a verím, že už počas najbližšej jesene sa bagre zahryznú do zeme. Budovanie infraštruktúry je z hľadiska napredovania alfou a omegou našej práce. V spolupráci s košickým mestským magistrátom vyvíjame maximálne úsilie, aby sa realizácia tohto významného projektu premietla do reality. Našim cieľom je priblížiť sa k top Akadémiám na Slovensku a tréningové centrum je z tohto pohľadu kľúčové.“

FOTO: Tomáš CICOŇ a Šimon PAVLIŠIN