Hoci je Ružomberok favorit, tréner Skuhravý chce v každom zápase vyhrať

Nový kormidelník FC Košice absolvuje v sobotu domácu premiéru. Ak chcú proti Liptákom uspieť, musia hrať ešte lepšie než v Banskej Bystrici. Kľúčom k úspechu je presvedčiť hráčov myslieť ofenzívne, aj keď nemajú práve loptu. 

Pán tréner, vráťme sa ešte k vašej premiére, ktorá napriek rôznym nepriaznivým okolnostiam dopadla víťazne. Čo rozhodlo o úspechu?

„Vo futbale nezvyknem používať slová šťastie a smola, ale tentokrát urobím výnimku, pretože pri troch situáciách Banskej Bystrice sme mali naozaj šťastie. Vždy musíte reagovať na vývoj konkrétneho zápasu a zároveň musíte prijímať opatrenia, aby ste boli úspešní. Vyhodnotili sme to tak, že jediným relevantným výsledkom pre nás je prvá polhodina, kým sa hralo za rovnomerného stavu, a konečný výsledok. Zároveň je mi jasné, že zlepšiť sa musíme vo všetkých smeroch.“

Spomínali ste vaše zásahy do zápasu a tu stačí spomenúť tri momenty, ktoré najprv možno nedávali logiku, ale neskôr sa ukázalo, že to boli kráľovské ťahy - polčasové striedanie už vtedy dvojgólového Niarchosa, nasadenie Dos Santosa a napokon využitie kľúčového žolíka Jonesa. Na základe čoho ste sa rozhodovali?

„V momente, keď sme inkasovali gól z penalty na 1:1 a zároveň bolo jasné, že sme prišli o vylúčeného hráča, začal som uvažovať nad tým, ako najlepšie eliminovať to, čo sa práve na ihrisku stalo. Vyhodnotil som to tak, že sme potrebovali vytvoriť širšiu líniu, preto sme prešli na rozostavenie 4 - 3 - 2. Ďalším cieľom bolo, aby sme boli schopní udržať loptu v útoku. Preto som ani na chvíľu neuvažoval nad tým, aby som Niarchosa ponechal na ihrisku. Áno, odviedol si svoje, dal dva dôležité góly, ale pre ďalší vývoj zápasu som tam potreboval iného hráča, lebo sme vzhľadom na výsledok 1:2 i číselnú nevýhodu museli začať hrať inak. Dole by išiel, aj keby dal hetrik. Oveľa dôležitejšie bolo poslať tam typologicky vhodnejšieho hráča s ohľadom na ďalší vývoj zápasu. Čo sa týka Dos Santosa, viete, stále máte viacero možností, čo môžete s tým zápasom urobiť. Počas druhého polčasu sme to v defenzíve vcelku zvládali, aj keď tam bolo zopár ošemetných situácií. Do zadnej štvorice som nechcel personálne zasahovať, ale na druhej strane za každej situácie rozmýšľam, ako zápas výsledkovo zvládnuť. Bolo 2:2, ale videl som, že Banská Bystrica to chce zlomiť a streliť víťazný gól, čo bolo z ich strany pochopiteľné. Dos Santosa som tam poslal práve preto, lebo vie podržať loptu, je kombinačne silný a najmä vie byť smerom dopredu nebezpečný.“

Lenže rozhodujúci z pohľadu konečného výsledku bol ťah s Jonesom, ktorý v druhej minúte nadstaveného času vsietil víťazný gól...

„Práve preto, že domáci v snahe rozhodnúť o výsledku, chceli viac útočiť, som si bol stopercentne istý, že príležitosť na brejk sa nám ešte naskytne. Potreboval som dostať na ihrisko abnormálne rýchleho a technicky zdatného hráča, ktorým Zyen Jones podľa mňa je. To, že sa to podarilo, je samozrejme fajn, ale netreba zabúdať, že víťazstvo je dielom celého mužstva. Zyen to len sfinalizoval. Na druhej strane je výborné, že aj vďaka hráčom z lavičky všetci pochopili, že máme v tíme konkurenciu a že aj striedajúci hráči sú schopní rozhodovať zápasy.“

Mimochodom, Zyen Jones začiatkom marca tohto roku rozhodol neuveriteľným únikom z vlastnej šestnástky a gólovou prihrávkou Qosemu o remíze 1:1 v Banskej Bystrici, neskôr podobným spôsobom vypracoval finálnu asistenciu na gól Medveda v Zlatých Moravciach, rovnako v závere korigoval domácu prehru 1:2 so Skalicou a nemožno zabudnúť ani na jeho brejk v 98. minúte v Trenčíne, kde naservíroval center na rozhodujúci gól Fabiša. Mysleli ste aj na to?

„Ako tréner si nemôžem dovoliť ignorovať hráča, ktorého mám v kádri. Potom môže nastať situácia, že si ten hráč neplní povinnosti a prospech z toho nemá nikto - ani tréner, ani hráč a už vôbec nie klub. A práve v jeho prípade sa toto rýchlo môže stať, pretože nemá jednoduchú povahu. Na druhej strane má v sebe niečo výnimočné. Trénerstvo je aj o tom, aby ste sa s hráčmi, ktorí sú takpovediac iní, naučili pracovať a vyťažiť z nich čo najviac. Tým pomôžete nielen samotnému hráčovi, ale aj sebe, no profituje z toho aj celý tím a klub, čo bol presne tento prípad. To ale neznamená, že mu teraz budem zametať cestičku. Hneď na začiatku som s ním mal veľmi férový rozhovor, nastavil som mu veľmi striktné mantinely a pokiaľ ich bude dodržiavať, príležitosti určite bude dostávať. On musí pochopiť, že nie je náhoda to, že v posledných troch rokoch bol v piatich kluboch... A nikde sa zásadne nepresadil, hoci futbalové kvality na to má. Možno práve teraz nastáva jeho čas. Záležať bude len na ňom.“

Zaujímavé je aj to, že košickým gólovým stropom od postupu do Niké ligy sú tri presné zásahy na zápas. Stalo sa tak vlani pri prehre 3:5 aj za vašej asistencie na lavičke súpera v Podbrezovej, potom teraz v auguste pri výhre 3:0 taktiež s Podbrezovou a teraz v Banskej Bystrici s výhrou 3:2. Spokojný?

„Vôbec nepochybujem o tom, že v tomto mužstve sú hráči, ktorí vedia dávať góly. Herná stratégia jednoznačne vychádza z toho, čo je vaša futbalová filozofia. A my sa chceme prezentovať ako útočné mužstvo. To znamená - a verte, že viem, o čom hovorím - že nebudeme automaticky otvorení vzadu, ale v akejkoľvek situácii budeme rozmýšľať ofenzívne. Teda aj vo chvíli, keď nemáme loptu. Samozrejme, kým toto hráči pochopia a príjmu, pretože je to o nastavení ihriska, sebadôvere či hernej odvahe, tak to určitú chvíľu potrvá. Každopádne sa však o tom s hráčmi od prvého dňa rozprávam, pretože chcem, aby sme tie góly dávali. Vďaka tomu budeme výsledkovo úspešní a keď sa toto podarí, budem môcť na hráčov tlačiť ešte oveľa viac. Môžem mať hocijaké plány, ale ak o tom nepresvedčím hráčov, ktorí jediní sú realizátormi na ihrisku, bude to zbytočné.“

Na lavičke FC Košice ste začali dvomi zápasmi vonku, teraz odohráte jeden doma a potom vás čaká šnúra troch súbojov na ihriskách súperov - v rámci Slovnaft cupu proti Petržalke, potom derby v Michalovciach a napokon v Dunajskej Strede. Tešíte sa na sobotňajší duel s Ružomberkom o to viac?

„Áno, všimol som si, že z prvých šiestich stretnutí na lavičke FC Košice hráme až päťkrát vonku, ale v princípe to z pohľadu hry vôbec nerozlišujem, či hráme doma alebo u súperov. Dokonca si myslím, že pre moje videnie futbalu je lepšie, keď hráte u protivníka, ktorý je pod tlakom vlastných fanúšikov. Myslím si, že uspieť je takto o čosi jednoduchšie. Domáci sú prirodzene vždy ofenzívnejší a tým pádom aj zraniteľnejší. Celkovo sú však stretnutia pred vlastným publikom veľmi dôležité, pretože vďaka nim budujete súčinnosť medzi mužstvom, klubom a divákmi. Ak FC Košice chce byť v budúcnosti silná značka, tak po každom jednom zápase musia mať hráči i diváci pocit, že pre úspech urobili všetko. Netvrdím, že všetko sa hneď automaticky vyhrá, ale ten stopercentný vklad z ihriska i tribún musí byť jednoznačný.“

Pevne veríme, že podobná synergia bude vládnuť aj počas sobotňajšieho domáceho zápasu s Ružomberkom. Ako vnímate tohto protivníka?

„Z mojej strany vyjadrujem na adresu tohto klubu obrovskú pochvalu až údiv nad tým, ako zvládli minulú sezónu. Z mužstva, ktoré bolo namočené pomaly do boja o záchranu, sa vykľul účastník prvej šestky a najmä víťaz Slovnaft cupu. Dá sa povedať, že v tomto ročníku pokračujú v nastolenom trende. Pre nás je Ružomberok výzva, lebo je špecifický v tom, akým spôsobom hrá. Dokáže si počkať na jednu alebo dve príležitosti. Je veľmi silný v defenzíve. To sú všetko faktory, s ktorými počítame a našou úlohou je nájsť diery, cez ktoré sa dopracujeme k úspechu. Čaká nás veľmi ťažký zápas, ktorý je umocnený tým, že naposledy doma prehrali s poslednou Skalicou gólom z 92. minúty. Bude to jeden z najťažších možných súperov, ktorý bude favoritom sobotňajšieho súboja.“

Ako ste dali o sebe vedieť, zaujímať vás bude len víťazstvo...

„Presne tak, je úplne jedno, či si idete zahrať o pivo, alebo priateľsky, vždy je nevyhnutná túžba vyhrať. Bez toho to nejde. Vyhrať však budú chcieť v sobotu obidvaja súperi. My však chceme zbierať body a ak chceme nastúpiť na úspešnejšiu cestu, musíme byť ešte lepší než naposledy v Banskej Bystrici.“

Tešíte sa na domácu premiéru?

„To jednoznačne! Mám rád tento štadión, veľmi sa mi páči a teším sa, že práve on je domovom nášho klubu. Keď som tu hral naposledy vo februári s Podbrezovou, ešte bol nedostavaný. Teraz je hotový a vskutku nádherný. Mám rád zápasy na takýchto štadiónoch, čo platí aj o Dunajskej Strede, bratislavskom Tehelnom poli alebo Trnave. Na takýchto parádnych stánkoch je to skrátka iný rozmer futbalu. Teším sa a verím, že výkonom i výsledkom potešíme našich skvelých fanúšikov.“    

FOTO: Tomáš CICOŇ