Dalibor Takáč návrat domov neľutuje
Po skončení jesene v roku 2016 ako čerstvý 19-ročný mladík opustil rady druholigového FC VSS Košice a zamieril do Ružomberka. Po úspešnom päťročnom pôsobení na Liptove prestúpil do poľského klubu Korona Kielce, v ktorom potiahol 2,5 roka. Teraz v lete však neodolal vábeniu domova. Pravda, už nie do FC VSS a na štadión Lokomotívy v Čermeli, ale do FC a novučičkej Košickej futbalovej arény. Reč je o 26-ročnom košickom rodákovi a posile FC Košice Daliborovi Takáčovi. Záujem oňho bol aj v zahraničí, no už nechcel dlhšie čakať a košická ponuka mu dávala zmysel. Domov sa vrátil aj preto, že chce pomôcť k vzostupu košického futbalu.
Jednoduchá otázka na úvod. Ako sa upiekol váš príchod domov? Pracovalo sa na ňom dlhšie, alebo prišiel z čista-jasna a nebolo nad čím špekulovať?
„Mal som aj iné ponuky, ale táto mi dávala najväčší zmysel. Košice som nikdy neprestal sledovať. Stále som sa zaujímal o novinky v klube, ale aj o výstavbu štadióna. Chcel som pomôcť klubu, ale i sebe, takže som súhlasil s ponukou. Chcem pomôcť košickému futbalu, aby išiel hore. Je na čom stavať. Slovensko som si zvolil aj preto, že futbal ide výraznejšie hore. Liga sa skvalitnila, výrazne sa zlepšila infraštruktúra. Je to na dobrej ceste. Napokon aj reprezentácia urobila dobrý výsledok na EURE. Verím, že futbal bude napredovať.”
Skúste rozmeniť na drobné ponuky, ktoré ste dostali.
„Azda najvážnejšia bola od majstra Bosny a Hercegoviny Borac Banja Luka. Chceli ma hlavne pre predkolá Ligy majstrov. Samozrejme, rád by som si ju zahral, no na druhej strane som nevedel, aká je úroveň bosniackej najvyššej súťaže. Radšej som teda zvolil Košice. Mal som aj ponuky z Poľska, ale stále som musel čakať. Košice boli v tomto smere korektné. Stretli sme, dohodli sa na podmienkach a celé rokovanie bolo veľmi profesionálne. Rýchlo sme našli spoločnú reč. Oslovili ma v čase, keď mi volali aj z Banja Luky. Nakoniec som tento zahraničný záujem musel zrušiť. Nechcel som už na nič čakať. Chcel som naskočiť do prípravy a čo najrýchlejšie sa zžiť s tímom.”
Oželeli ste tak atraktívny dvojzápas, no na druhej strane zažili duel so zvučnejším súperom.
„Je to tak. Banja Luka najprv v kvalifikácii Ligy majstrov vyradila albánsky celok Egnatia po penaltovom rozstrele a v ďalšom kole sa stretla s PAOKO-m Solún. Na druhej strane, zápas s AS Rím nebol o nič menej atraktívny.”
Kielce už nemali záujem?
„Po voľbách sa zmenilo vedenie klubu - prezident či športový riaditeľ. Zostal jedine tréner, ktorý mal za bývalého vedenia dosť veľké slovo. Chcel si nechať niektorých hráčov, ktorým sa končili zmluvy, no po zmenách vo vedení klubu sa rozhodlo, že všetci deviati hráči, ktorým sa končili zmluvy, odídu preč. V klube tak nastala nielen veľká funkcionárska, ale i hráčska obmena.”
V tejto súvislosti sa nedá nespýtať sa na záver uplynulého ročníka Ekstraklasy. Ako keby vás v závere poliali živou vodou. Dve kolá pred koncom boli Ruch Chorzow a LKS Lodž istými zostupujúcimi tímami. Tretím ste mali byť vy. Na 16. mieste ste mali 32 bodov a strácali ste na Puszczu i Cracoviu po 4 body a na Wartu Poznaň 5 bodov. Vyše roka ste nevyhrali dva zápasy po sebe, no vo finiši ste najprv zdolali doma Ruch 2:0 a v poslednom kole ste senzačne triumfovali na pôde štvrtého Lechu Poznaň 2:1 a obsadili 14. priečku.
„Bolo to obrovské prekvapenie. Nik nám už neveril. Všetci nám už vraveli, že sme jasným tretím zostupujúcim. V šatni sme si však neustále opakovali, že pokiaľ je šanca z desatiny percenta na záchranu, musíme sa o ňu popasovať. Všetko sme jej podriadili. Vyhrali sme najprv predposledný zápas a čakalo nás finále. Tak sme pomenovali duel v Poznani. Hoci sme hrali dobre, prehrávali sme po prvom polčase 0:1. Vtedy už naozaj nik neveril, že ešte otočíme tento zápas. V 53. min. však domáci hráč uvidel červenú kartu a my sme početnú presilu využili pomerne rýchlo na strelenie dvoch gólov. Eufória a emócie po zápase boli neskutočné. Zachránili sme Kielce v Ekstraklase.”
Bola to riadna divočina - 1 červená karta 13 žltých.
„Lechu už viac-menej o nič nešlo, ale chceli sa rozlúčiť s fanúšikmi i so sezónou víťazstvom, ale nevyšlo mu to. Uchmatli sme mu tri body a Lech Poznaň touto prehrou poslal susedný klub z mesta Wartu Poznaň o súťaž nižšie. Pritom Warta mala dve kolá pred koncom pred nami 5-bodový náskok.”
Určite sa kamarátom z Lechu poďakovali…
„To si nemyslím, ale vzťahy medzi oboma klubmi sú na dobre úrovni. Nie ako krakovské kluby Wisla s Cracoviou, ktoré sa nenávidia.”
Gólu v Ekstraklase ste sa však nedočkali. Sklamaný?
„To je asi jediný nedostatok na mojom poľskom pôsobení.”
Prišli ste do Košíc a na prvý duel v KFA nikdy nezabudnete. Vo svojej premiére pred košickými fanúšikmi ste gólom prispeli k cennej remíze 1:1 s AS Rím.
„Bola to nádhera na vypredanom štadióne. Už pri rozcvičke bolo na štadióne plno ľudí a bolo vidieť, ako sa tešia na zápas. Vytvorili skvelé prostredie, ktoré sme si všetci na trávniku pochvaľovali.”
Mimochodom, pamätáte sa i na prvý zápas Košíc s AS Rím pred 15 rokmi?
„Samozrejme. Mal som 11 rokov a viem presne, kde som sedel v hľadisku. Bolo to blízko fanklubu AS Rím. Stále mám pred očami všetky tri góly Košíc. Dva, ktoré strelil Jany Novák, a ďalší po strele Marka Milinkoviča od žrde. Neskutočný zážitok, mal som zimomriavky po tele.”
Evidentne vám tieto góly zostali dobre ukotvené v pamäti, lebo teraz ste jeden gól AS Rím strelili práve vy.
„Ďalšia super skúsenosť pre mňa. Nastúpil som proti vynikajúcemu tímu, hoci nenastúpil v najsilnejšom zložení. Rimania majú obrovskú kvalitu. Radosť som mal obrovskú.”
Bolo vidieť. Takmer ste vybehli zo štadióna…
„Cha-cha… Presne za bránou som mal aj rodinu, tak som sa chcel ísť s ňou potešiť. Síce som ich medzi tými divákmi nenašiel, ale nakoniec tam boli deti, tak som s nimi zdieľal radosť. Bolo to veľmi príjemné a rád na to bude spomínať.”
Najbližší sa tak teraz s vami budú môcť častejšie podeliť o podobnú radosť. Do KFA to teraz budú mať blízko.
„Budem len rád, keď budú chodiť na každý zápas. Chodili veľmi často aj do Ružomberka a rovnako tak i do Poľska. Nielen moji najbližší, ale i z priateľkinej strany.
Čo vravíte na štadión?
„Je krásny. Pred prestupom do Košíc som na ňom veľmi nebol. Raz som sa bol iba pozrieť na 5 minút. Teraz si ho už môžem vychutnávať naplno.”
Do Košíc ste sa vrátili už oveľa skúsenejší a predpokladáme, že v klube majú i patričné očakávania. Je tak?
„Nepochybne. Práve s týmto zámerom som prišiel. Za posledné roky som nazbieral skúsenosti v našej i poľskej lige, kde som odohral náročné zápasy, a tie by som chcel zúročiť. Preto som aj dal Košiciam prednosť pred zápasmi v kvalifikácii Ligy majstrov. Verím, že to bol z mojej strany dobrý krok. Dúfam, že v tabuľke skončíme čo najvyššie. Musíme však zostať pokorní a maximálne koncentrovaní v každom zápase.”
Úvod vám celkom vyšiel. Proti Dunajskej Strede ste si zaknihovali cenný bod. Vzhľadom na to, že ste dvakrát doťahovali náskok favorita, vládne s bodom spokojnosť?
„Myslím si, že áno. Bol to typický otvárací zápas sezóny. Nik v ňom nechcel prehrať, naopak, obe mužstvá sa v ňom chceli chytiť. Vážnosť zápasu niektorým zväzovala nohy. Dvakrát sme prehrávali, máme bod, tak sa z neho musíme tešiť.”
TOMÁŠ PETRO / Denník Šport
FOTO: Tomáš CICOŇ
